Dnešné Slovo ma usvedčilo. Silno. Ale som šťastná, lebo to znamená, že sa ešte so mnou rozprávaš.. (o Lk 7,36-50, po druhý krát)
V poslednej dobe sa na mňa tlačili situácie, ktoré ma boleli. Bolo mi ťažko. Chcelo sa mi myslieť si, že sa dejú ‘nesprávne’. A či nebolo vo mne pritom dobre známe: "Keby o tom Ježiš vedel..." ?
"Keby tomu Ježiš fakt rozumel, nikdy by to nedovolil. Nedovolil by, aby mu hriešnica natierala nohy olejom kúpeným za špinavé peniaze. Nedovolil by, aby ma poslali domov bez istoty na taký dlhý čas. Nedovolil by také presuny v našej diecéze.. proste, keby vedel – ako JA V I E M – tak by to bolo inak!"
Hlúpa hlina, čo sa vyvyšuje nad Hrnčiarom! Kde sa to vôbec vo mne vzalo, to presvedčenie, že ‘ja lepšie rozumiem’ – že viem o niečom, o čom Ty nevieš?
Cítim Tvoj pohľad – je láskavý.. miluješ ma rovnako ako tú hriešnicu, mám o tom istotu. Aj preto dnes vo mne všetko zahanbene stíchlo, keď som začula "Janinka, mám ti niečo povedať..."
Veď pravdu máš Ty, Pane, keď sa súdim s Tebou.. (Jer 12,1).