Služba krstných a birmovných rodičov
a podmienky pre prijatie tejto služby
z pohľadu učenia Cirkvi a cirkevného práva

( Katechizmus Katolíckej cirkvi [KKC]; Kódex kánonického práva [KKP] )
 

a) Krstní rodičia

Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou cirkevnou službou (KKC, 1255).

Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je:
   - dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života;
   - dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst;
   - usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 872).

Môže byť iba jeden krstný otec, alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. 873).

Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné:

1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil 16. rok života;
3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý kánonickým trestom;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Pokrstený nekatolík môže byť pri krste jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (KKP, kán. 874).

Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť bez krstných rodičov (partikulárna norma).

Ak nie je možné nájsť vhodných krstných rodičov, spĺňajúcich podmienky stanovené zákonom, možno krst udeliť bez krstných rodičov.

 

a) Birmovní rodičia

Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Aby lepšie vynikla jednota oboch sviatostí, mala by to byť tá istá osoba ako pri krste (KKC, 1311).

Birmovanec má mať podľa možnosti birmovného rodiča, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP, kán. 892).

Aby niekto plnil úlohu birmovného rodiča, je potrebné, aby vyhovoval podmienkam, ktoré platia pre krstného rodiča (KKP, kán. 893 § 1) – pozri vyššie.

Birmovný rodič môže byť len jeden.

Ak nie je možné nájsť vhodného birmovného rodiča, spĺňajúceho podmienky stanovené zákonom, možno birmovanie udeliť bez birmovného rodiča.

 

Krstným alebo birmovným rodičom teda nemôže byť:

• nepokrstený
• pokrstený nekatolík (pokrstený v inej než Katolíckej cirkvi
• kto neprijal sviatosť birmovania ¹
• slobodný, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka)  /nemôže ani pristupovať k sviatostiam/ ²
• vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka)  /nemôže ani pristupovať k sviatostiam/ ²
• len civilne zosobášený alebo zosobášený v inom než katolíckom kostole (bez dišpenzu)  /nemôže ani pristupovať k sviatostiam/ ³
• nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam)  /nemôže ani pristupovať k sviatostiam/ ⁴
• kto je postihnutý nejakým cirkevným trestom, napr. exkomunikáciou ⁵
• kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a pod.

K splneniu požiadavky viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, patrí aj verné plnenie príkazu o povinnej účasti na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok,⁶ ako aj príkazu aspoň raz v roku sa vyspovedať.⁷

---------------

[1] Kto neprijal sviatosť birmovania v školskom veku, môže ju po náležitej príprave prijať v dospelosti.

[2] Taktiež život snúbencov v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva nie je v zhode s Božím zákonom a s učením Cirkvi, je hriešny. Podobne u vdovcov.

[3] Civilný sobáš resp. sobáš v inom než katolíckom kostole (ak niet prekážok) je možné konvalidovať (splatniť), buď jednoduchou konvalidáciou (obnovením súhlasu v katolíckom kostole) alebo sanáciou (udeľuje biskup).

[4] Ak je dôvod na odluku manželov, treba žiadať o separáciu (odlúčenie pri trvaní zväzku).
Civilný rozvod nezneplatňuje platne uzavreté manželstvo. („Uzavreté a dokonané manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, okrem smrti." – KKP, kán. 1141).
Rozvedený, ak žije sám, môže požiadať o dovolenie pristupovať ku sviatostiam.

[5] Exkomunikáciou (vylúčením z Cirkvi) sú postihnutí tí, čo spáchali niektoré ťažké hriechy, ako je apostázia (odpadnutie od viery), heréza (bludné učenie) a schizma (rozkol), a tiež potrat – pre toho, kto si dá vykonať alebo vykonáva potrat alebo pri tom spolupracuje. Exkomunikácia v takýchto prípadoch nastáva automaticky vykonaním daného skutku. (Porov. KKP, kán. 1364, 1398.) Exkomunikáciu môže sňať pápež, biskup alebo kňaz, ktorý má na to poverenie. (Porov. KKC, 1463)

[6] „Cirkevné prikázanie určuje a spresňuje Pánov zákon: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. (KKC, 2180). „Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Preto veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (ako je napr. choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom. Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu." (2181)

[7] Cirkevné prikázanie: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť." Je to minimum, ktoré Cirkev vyžaduje od veriacich; bez toho nie je možné „viesť život primeraný viere" a plniť služby v Cirkvi.