Podvečer rýchlo odbehol na firmu. Túto zimu jeho rodina predsa nemôže prísť o lyžovačku a tých päťsto eur v pokladni ich firmu aj tak nezachráni...
Sme presvedčení, že podnikanie je Božím povolaním, že Boh chce v ňom dávať aj materiálne požehnanie. Sú však veci, ktoré nás o požehnanie - akéhokoľvek typu, oberajú. Neraz by sme chceli požehnanie aj vtedy, keď ideme priamo proti Božím princípom. Jeden z nich hovorí: Nepokradneš! To nie je žiadne nové zistenie. Len niekedy nám nedochádza, že tento príkaz obchádzame. Podobne ako muž v úvode tohto článku. Keď chceme, aby naše financie boli požehnané, musíme v nich zachovávať poriadok. Veľkým porušením tohto poriadku je, keď si svojvoľne vyberáme peniaze z firemnej pokladne na súkromné účely a viac ich tam nevrátime. Je zaujímavé, že niektorí podnikatelia to robia aj vtedy, keď ich firma je vo finančných problémoch. Teda vybrané peniaze budú určite chýbať. Jedna z vecí, ktoré ma na tom asi najviac rozčúlila bolo zistenie, že zatiaľ, čo zamestnanci nedostali niekoľko mesiacov výplatu, majitelia si vytiahnutím z firemnej pokladne zaplatili dovolenku pri mori, lyžovačku alebo nejaké koníčky. Tí nekresťanskí aj výlety s milenkami. Asi nás tak zaslepila vidina vysokého štandardu, že nevieme zniesť to, že nám nevyjdú peniaze na dovolenku, na koníčky, na bazén, moderný dom, ... . Ak to nemáme, padáme do depresie a neraz obviňujeme Boha, že nás nepožehnáva. Takéto bezbožné konanie však raz padne na našu hlavu. Nemáme právo relaxovať za peniaze, ktoré sú určené na platy zamestnancov a chod firmy.
Dt 24
14 Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. 15 Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech.
Prísl 20
17 Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb,
no nakoniec má plné ústa kamenia.