Sedím pri stole a prezerám si fotoknihu s americkými fotkami. Presne pred rokom o takomto čase som sedela v lietadle letiacom pomedzi Mineapolis a Denver. Čakala som, aký bude ten David, ktorého som zatiaľ videla na Skype...teda vtedy to bol ešte prof. Webb. Kdesi nad Wyomingom som napísala tieto riadky:

Sedím v lietadle a rozmýšľam, ako som sa sem dostala. Keď som začala študovať na univerzite, chcela som stráviť semester alebo dva v zahraničí. Ale akoby na to nebol ten správny čas. Boh ma požehnal službou v misijnom spoločenstve pri našom košickom UPC. A poviem vám, táto služba, to je milosť za milosťou, aj keď sa mi vtedy mohlo zdať, že mi bránila v štúdiu vonku. Jednej noci som mala sen. Zobudila som sa a nahlas som vyslovila nezmyselnú otázku: "V Colorade?" Sen o štúdiu kdesi v Amerike sa mi zdal taký bláznivý, až som to musela skontrolovať. Totiž, nikdy v živote by som si Colorado nevybrala. Mala som k tomu hlbokomyseľné pohnútky - môj starší brat fandil Coloradu Avalanche, a teda ja som sa vždy úprimne tešila, keď Petera Forsberga niekto otrepal o mantinel. Pri hľadaní na internete som objavila zaujímavú školu, zaujímavého profesora, ale bez peňazí a bez voľného času nebolo čo riešiť. Po škole som sa rozhodla pokračovať na doktorandskom - aj to som mala pôvodne naplánované úplne inak. Chcela som ísť najprv učiť, a potom možno snáď niekedy... Môj školiteľ mi hneď na začiatku oznámil, že by som mala ísť na semester do zahraničia. A vtedy sa mi pripomenul sen. Zistila som, že peniaze na takýto pobyt je možné získať, David mi napísal, že by ma mohli prijať na škole. Zrazu bol čas, peniaze, možnosti. A toto je úplný začiatok veľkého dobrodružstva, kde mi Boh ukáže, aký je úžasný.

Skoro všetky coloradské zážitky som tu už dávno pozdieľala. Naozaj, Pán Boh mi ukázal, aký je dobrý, starostlivý a mocný. Ale ako hovorí moja mamka, to už bolo dávno. Mohlo by sa zdať, že pol roka po tom, ako som dosnívala svoj veľký sen už stačilo, že teraz je na rade niekto iný, že prídel splnených túžob som na najbližších dvadsaťpäť rokov vyčerpala. Takže naspäť do reality, kde sa človek musí postarať sám o seba. Pár týždňov pred Vianocami na dvere mojej kancelárie klope kolega: "Veronika, na jednom gymnáziu hľadajú učiteľku na matematiku po anglicky. Nechceš to skúsiť?" Boh plní sny! (...aj tie, na ktoré som už zabudla alebo odložila na neurčito.) Len neprestať snívať!

"Modliť sa znamená vedieť snívať." (sv. otec František)