Pripojme sa k Ježišovej obete na Veľký piatok

Podľa tradície (zo záznamu pútničky Eugérie), sa na Veľký piatok veriaci zhromaždili v chráme postavenom na Golgote a klaňali sa ostatkom Ježišovho kríža. Podľa nášho počítania času to bolo ráno o šiestej. Na obed sa ľud znova zhromaždil a počúval čítania zo Svätého písma o utrpení Ježiša Krista. Dnes sa veľkopiatková liturgia koná popoludní okolo tretej, lebo podľa Písma vtedy Ježiš zomrel. Liturgia sa začína modlitbou kňaza, ktorý kľačí alebo leží pred oltárom v červe­nom rúchu. V stredoveku sa kňaz ležiačky modlil pred každou svätou omšou z úcty k tajomstvu Kristovho vykúpenia.

Keď kňaz vstane, prednesie úvodnú modlitbu a nasledujú čítania. Bohoslužbu slova ukončí modlitba v starorímskej podobe. Diakon od ambony predloží úmysel, všetci sa chvíľu v tichu modlia a potom kňaz od predsedníckeho miesta alebo od oltára prednesie modlitbu. Ľud stojí alebo kľačí.

Po prinesení a odhalení kríža nasleduje slávnostná poklona so sprie­vodnými spevmi známymi už od 8. storočia (Ó, ľud môj).
Pred prijímaním sa oltár zakryje plachtou a diakon alebo sám kňaz prinesie Oltárnu sviatosť. Komúnio (sväté prijímanie) je vyvrcholením veľkopiatkovej liturgie, lebo všetko dovtedy bolo jeho prípravou.

Na záver sa odnáša Oltárna sviatosť do Božieho hrobu na verejnú poklonu. Boží hrob sa uchoval vlastne len v krajinách strednej Európy. Tento zvyk pochádza z Jeruzalema, kde sa ľudia zhromažďovali na miestach spojených s utrpením Ježiša Krista, aby ho sprevádzali od večeradla cez Olivovú horu až na miesto jeho pochovania a zmŕtvychvstania. Podľa vzoru Jeruzalema sa aj iné kostoly usilovali mať Boží hrob, pričom doň vkladali Najsvätejšiu sviatosť alebo kríž. Vyloženie monštrancie v Božom hrobe je známe už od 16. storočia. 

Okrem zúčastnenia sa liturgie a krížovej cesty, využime tento čas v tichosti a meditujme Kristovo utrpenie.

Môžeme sa pripojiť modlitbou aj za konkrétne potreby na modlitbovej stene. Ak máte problém, ktorý Vás ťaží, napíšte ho na modlitbovú stenu, budeme sa za Vás modliť. Nesme si kríže vzájomne.   

Zdroj: Katolícke noviny 15/2011, autor: Andrej Filipek SJ