Vatikán 4. februára – Tým najkrajším dedičstvom, ktoré môžeme zanechať druhým je naša viera. Aj týmito slovami dnes povzbudil pápež František veriacich v Dome sv. Marty, kde slúžil rannú liturgiu. V homílii prítomných ďalej pozval, aby nemali strach zo smrti, lebo cesta života pokračuje.
Dnešné prvé čítanie hovorí o smrti kráľa Dávida (1 Kr 2,1-4.10-12). „V každom živote je koniec. Táto myšlienka sa nám veľmi nepáči, ale je to každodenná skutočnosť,“ vysvetlil Svätý Otec dodávajúc, že myslieť „na posledný krok“ predstavuje „svetlo, ktoré osvetľuje život, je to skutočnosť, ktorú musíme mať vždy pred sebou“.
Pápež František si zaspomínal na stretnutie s rehoľnou sestrou v pokročilom veku, ktorá zomierala, ale zo smrti nemala strach, lebo vedela, že sa stretne s Pánom:
„Počas jednej stredajšej audiencie bola medzi chorými jedna staršia sestra, ale s tvárou pokoja, so žiarivým pohľadom: ‚Koľko rokov máte, sestra?‘ Ona na to s úsmevom: ‚Osemdesiattri, ale už končím moju cestu v tomto živote, aby som začala inú cestu s Pánom, lebo mám rakovinu pankreasu‘. A takto, v pokoji, žila táto sestra naplno svoj zasvätený život. Nemala strach zo smrti: ‚Končím svoju životnú cestu, aby som začala inú‘. Je to prechod. Tieto veci nám prospievajú.“
Prvá kniha kráľov hovorí o tom, že kráľ Dávid vládol nad Izraelom 40 rokov, na čo Svätý Otec zareagoval slovami: „Aj 40 rokov ubehne“. Dávid pred svojou smrťou nabáda svojho syna Šalamúna, aby dodržiaval Pánov zákon. Kráľ si uvedomuje, že počas svojho života veľa hrešil, ale zároveň sa naučil prosiť o odpustenie a tak ho Cirkev nazýva, podľa slov Svätého Otca, „svätým kráľom Dávidom – hriešnikom, ale svätcom“. Pred smrťou tak zanecháva synovi, ako pokračoval ďalej pápež, „najkrajšie a najväčšie dedičstvo, aké muž alebo žena môže zanechať svojim deťom: zanecháva vieru“. 
„Keď sa robí testament, ľudia hovoria: ‚Tomuto zanechávam toto, tomu zase tamto, a tamtomu to...‘ Áno, je to správne, ale tým najkrajším dedičstvom, najväčším dedičstvom, ktoré muž alebo žena môžu svojim deťom zanechať, je viera. A Dávid si spomína na Božie prísľuby, spomína si na vlastnú vieru v tieto prísľuby a pripomína ich synovi. Zanechať vieru v dedičstve. Keď dávame pri slávení krstu rodičom zapálenú sviecu, svetlo viery, hovoríme im: ‚Zachovaj ju, nechaj ju rásť v tvojom synovi, v tvojej dcére a zanechaj ju ako dedičstvo‘.  Zanechať vieru, ako dedičstvo, tomu nás učí Dávid a takto zomiera, ako každý človek. Vie dobre, čo poradiť synovi a čo je tým najlepším dedičstvom, ktoré mu zanecháva: nie je to kráľovstvo, ale viera!“
Na záver svojej homílie položil pápež otázku: „Aké dedičstvo zanechávam svojim životom ja?“ a pokračoval:
„Zanechám dedičstvo muža, ženy viery? Zanechám svojim toto dedičstvo? Prosme Pána o dve veci: aby sme nemali strach pred týmto posledným krokom, ako tá sestra zo stredajšej audiencie: ‚Končím svoju cestu a začínam ďalšiu‘, aby sme nemali strach. A druhá vec, aby sme všetci zanechali naším životom ako to najlepšie dedičstvo vieru. Vieru v tohto Boha, ktorý je verný, v tohto Boha, ktorý je vždy po našom boku, v tohto Boha, ktorý je Otec a nikdy nás nesklame.“ -ej-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar