Vatikán 1. februára - Pokora je cestou svätosti. Tak znela jedna z hlavných myšlienok Svätého Otca Františka, ktorú dnes predniesol v rannej homílii počas slávenia eucharistie v Dome sv. Marty. Pápež tak reagoval na situáciu kráľa Dávida uvedomujúceho si svoj hriech, ktorý akceptuje poníženia so srdcom skrúšeným a dôverujúcim Pánovi (2 Sam 15,13-14.30;16,5-13a).
Svätý Otec zároveň varoval, že i keď Boh odpúšťa hriech, „zranenia spôsobené skazenosťou sa uzdravujú len ťažko“. Kráľ Dávid, podľa slov pápeža, „je iba krok od vstúpenia do skazenosti“, ale prorok Nátan, poslaný Bohom, mu pomáha pochopiť zlo, ktoré vykonal. Svätý Otec sa preto vo svojej homílii pozastavil nad postavou Dávida ako „svätca, ale zároveň hriešnika“. Kráľ je hriešnik, ale nie skazený, lebo - ako povedal pápež – „skazený človek si hriech neuvedomuje“.
Ďalej pokračoval: „Na to, aby sa zmenilo srdce skazeného človeka, je potrebná milosť. A Dávid, ktorý mal šľachetné srdce, opäť priznáva svoju vinu: ‚Naozaj, je to pravda: zhrešil som!‘. A čo na to hovorí Nátan? ‚Pán odpúšťa tvoj hriech, ale skazenosť, ktorú si ty zasial, bude rásť ďalej. Zabil si nevinného, aby si zakryl cudzoložstvo. Meč sa nikdy nevzdiali od tvojho príbytku.‘ Boh odpúšťa hriech, Dávid sa obráti, ale rany pochádzajúce zo skazenosti sa uzdravujú len ťažko. Môžeme to vidieť v toľkých častiach sveta“.
Dávid tak musí, podľa Druhej knihy Samuelovej, vo vojne čeliť synovi Absolónovi. Kráľovi sa však podarí svojich zjednotiť, rozhodne sa zanechať mesto. Archu necháva vrátiť sa späť, nepoužíva Boha na svoju obranu. Ide preč, „aby zachránil svoj ľud“. „A toto je,“ vysvetlil Svätý Otec, „cesta k svätosti, na ktorú Dávid, po tom, ako vstúpil do skazenosti, vykročil“.
Dávid, píše sa ďalej v Božom slove, tak plačúc so zahalenou hlavou zanecháva mesto a nasledujú ho tí, čo ho preklínajú. Medzi nimi je Semei, ktorý ho nazýva „krvavým mužom“ a preklína ho. Dávid to príjme, vysvetľuje Svätý Otec, „lebo ak preklína, je to Pán“, ktorý mu to káže: „Dávid ďalej povedal svojim sluhom: ‚Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život‘. Absolón. ,A tak nechajte tohto Benjamínca, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán‘. Dávid vie vidieť znamenia: je to okamih jeho pokorenia, je to moment, v ktorom platí za svoju vinu. ‚Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobro na oplátku za toto dnešné zlorečenie‘ - a vkladá dôveru do Pánových rúk. Toto je Dávidova cesta, od okamihu skazenosti k tomuto odovzdaniu sa do rúk Pána. Toto je svätosť. Toto je pokora“.
„Myslím si,“ pokračoval v príhovore Svätý Otec, „že každý jeden z nás, ak nám niekto niečo povie, niečo škaredé, hneď sa to snažíme vyvrátiť“. „Pokora,“ dodal na záver pápež František, „môže vstúpiť do srdca jedine skrze pokorenia. Neexistuje pokora bez pokorení, a ak nie si schopný vo svojom živote znášať niektoré pokorenia, nie si pokorný“.
Podľa pápeža je to jednoduchá matematika: „Jediná cesta pre pokoru je skrze pokorenia. Cieľ Dávida, ktorým je svätosť, prichádza skrze pokorenie. Cieľ svätosti, ktorý Boh darúva svojim synom a dcéram, darúva svojej Cirkvi, prichádza skrze pokorenie jeho Syna, ktorý sa necháva urážať, ktorý sa necháva dať na kríž – nespravodlivo. Tento Boží Syn, ktorý sa pokoruje, to je cesta svätosti. A Dávid svojím postojom prorokuje toto Ježišovo poníženie. Prosme Pána o milosť pre každého jedného z nás, pre celú Cirkev, o milosť pokory, ale tiež o milosť pochopiť, že nie je možné byť pokornými bez pokorenia“. -ej-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar