Vatikán 23. novembra – Cirkev je verná, ak jej jediným pokladom a jediným záujmom je Ježiš. Avšak je vlažná a priemerná, ak hľadá svoje istoty vo svetských veciach. To sú myšlienky z homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty.
Dnešné evanjelium (Lk 21,1-4) hovorí o chudobnej vdove, ktorá hádže do chrámovej pokladnice dve mince, zatiaľ čo boháči sa pýšia svojimi veľkými darmi. Ježiš zdôrazňuje, že „táto vdova, tak chudobná, vhodila viac než všetci ostatní“, lebo iní dali zo svojho nadbytku, zatiaľ čo ona vo svojej biede darovala „všetko, čo mala na živobytie“. Ako povedal pápež František, v Biblii „je vdova osamelou ženou, ktorá nemá manžela, ktorý by ju chránil; žena si musí poradiť ako vie, žije z dobročinnosti ostatných. Vdova v tomto evanjeliovom úryvku „mala nádej jedine v Pánovi“. „Mne sa páči vidieť vo vdovách z evanjelia obraz ‚vdovstva‛ Cirkvi, ktorá očakáva Ježišov návrat“, povedal Svätý Otec:
„Cirkev je Ježišovou nevestou, avšak jej Pán odišiel. Jej jediným pokladom je jej Pán. A Cirkev, keď je verná, zanechá všetko v očakávaní svojho Pána. Naopak, keď Cirkev nie je verná alebo keď je nie veľmi verná, či keď nemá mnoho viery v lásku svojho Pána, snaží sa zariadiť sa aj prostredníctvom iných vecí, iných istôt, viac svetských než Božích.“ 
„Vdovy z evanjelia nám odovzdávajú pekné posolstvo Ježiša o Cirkvi“, povedal Svätý Otec:
„Je tu tá osamelá vdova, jediná, ktorá vychádzala z Naimu s rakvou svojho syna, plakala, bola sama. Áno, sprevádzali ju veľmi milí ľudia, avšak jej srdce bolo osamelé! Je to Cirkev – vdova, ktorá plače, keď jej deti umierajú vzhľadom na Ježišov život. Potom je tu ďalšia vdova, ktorá pre to, aby bránila svoje deti, ide za zlým sudcom: znepríjemňuje mu život dennodenným klopaním na jeho dvere, hovoriac: ‚Rozsúď moje právo!‛ Ten nakoniec zjednáva spravodlivosť. Je to Cirkev vdova, ktorá sa modlí, prihovára sa za svoje deti. Avšak srdce Cirkvi je vždy s jej ženíchom, s Ježišom. On je tam hore. Aj naša duša – podľa otcov púšte – v mnohom pripomína Cirkev. A keď je naša duša, náš život, bližšie pri Ježišovi, vzďaľuje sa od mnohých svetských vecí, nepotrebných vecí, ktoré nepomáhajú a ktoré odďaľujú od Ježiša. Taká je naša Cirkev, ktorá hľadá svojho ženícha, očakáva svojho ženícha, čaká na to stretnutie; ktorá plače nad svojimi deťmi, bojuje za svoje deti, dáva všetko, čo má, lebo jej záujmom je jedine jej Ženích.“
Ako vysvetlil pápež František, takzvané ‚vdovstvo‛ Cirkvi sa vzťahuje na skutočnosť, že Cirkev očakáva Ježiša: „Môže byť Cirkvou vernou tomuto očakávaniu, čakajúc s dôverou návrat manžela, alebo Cirkvou nevernou tomuto ‚vdovstvu‛, hľadajúc istotu v iných veciach... - Cirkev vlažná, Cirkev priemerná, Cirkev svetská“. Svätý Otec v závere homílie vyzval pomyslieť aj na našu dušu a povedal: „Hľadajú naše duše svoju istotu jedine v Pánovi, alebo hľadajú iné istoty, ktoré sa Pánovi nepáčia?“:
„V týchto posledných dňoch liturgického roka nám prospeje pýtať sa ohľadom našej duše: či je ako táto Cirkev, ktorá chce Ježiša, či sa naša duša obracia na svojho ženícha a hovorí: ‚Príď, Pane Ježišu! Príď!‛ A nech zanecháme všetky tieto veci, ktoré neslúžia, nepomáhajú vernosti.“ -zk

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar