Vatikán 9. novembra - Začala sa návšteva „ad limina apostolorum“ slovenských biskupov. Jej prvým bodom bola svätá omša pri oltári nad hrobkou svätého Petra vo Vatikánskej bazilike. Biskupi ju spoločne slávili o pol ôsmej ráno za účasti viacerých slovenských kňazov a rehoľných sestier pôsobiacich v Ríme, ako aj pútnikov, ktorí biskupov sprevádzajú, a za prítomnosti veľvyslanca SR pri Svätej stolici Petra Sopka s manželkou.
Hlavným celebrantom bol košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, podpredseda KBS, koncelebrovali nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý predniesol homíliu. Mons. Chovanec, ktorý je generálnym sekretárom KBS, priblížil historické súvislosti miesta pochovania sv. Petra, ktorého hodnovernosť dosvedčuje aj existencia baziliky, ktorá nad pôvodným hrobom postupne vyrástla až do dnešnej podoby. Pripomenul, že návšteva ad limina je vyjadrením vernosti svätému Petrovi a jeho nástupcom, ktorá si neraz žiada aj obetu.
Svätú omšu sprevádzali duchovné spevy veriacich, z ktorých veľkú časť tvorili členovia púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.
Po svätej omši sa začal program návštev dikastérií Rímskej kúrie. Dopoludnia biskupi navštívili Kongregáciu pre kauzy svätých a Kongregáciu pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Popoludní zavítajú na pôdu troch pápežských rád: pre laikov, pre rodinu a pre spoločenské komunikačné prostriedky. -jb-
Homília Mons. Mariána Chovanca:

0:00

Najdôstojnejší otcovia biskupi, arcibiskupi, milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristu, pútnici i ctihodné sestričky,
tu, v podzemí Baziliky sv. Petra, oficiálne začíname našu návštevu ad limina apostolorum. Tak ako iné národy, tak ako iní biskupi z celého sveta, prichádzajú sem, tak sme prišli aj my, aby sme si pripomenuli, že sme kresťania a katolíci, že Kristova Cirkev stojí na skale, stojí na Petrovi. A tú nám to podzemie každým svojím kameňom, každým svojím nápisom, túto pravdu mimoriadnym spôsobom približuje.

Tu neďaleko od nás sa v roku 1951 našiel malý úlomok z tzv. červeného múra, na ktorom boli malými písmenami napísané veľmi dôležité a významné slová Petros enesti. Po grécky to znamená Peter je tu. Na tento nález kresťania - katolíci čakali dlhé stáročia. Lebo tradícia bola presvedčená o tom, že tu bol pochovaný Peter. Ale mnohí pochybovači tento fakt, túto tradíciu, popierajú, ako mohol byť Peter pochovaný tu.

Keď sa vrátime do dejín v prvom storočí, tu na tomto mieste, kde sa nachádzame, na Vatikánskom vŕšku bol cintorín. V roku 17 cisár Gaius Caligula začal bližšie pri rieke Tiberi stavať cirkus. Bol to už štvrtý cirkus v meste Rím. Ako vieme, v roku 64 bol v Ríme obrovský požiar. A mesto Rím sa nachádzalo južnejšie od rieky Tiber, čiže nie na tejto severnej strane, kde sme teraz my. Všetky významné budovy vtedy ľahli popolom. Aj cirkus. Jediný cirkus, ktorý obstál v Nerovej dobe v 60-tych rokoch, bol práve tento cirkus, ktorý začal stavať, aj ho postavil, cisár Caligula. Preto, ak chcel cisár Nero pre Rimanov usporiadať hry, mohlo to byť len na tomto mieste, tu. A pravdepodobne v roku 67, keď slávil svoje narodeniny, čo bolo vždy sprevádzané s popravami ľudí, tradícia hovorí, že medzi tými, ktorí boli popravení, bol aj svätý Peter. Tu na týchto miestach, kde bol cirkus, Peter vykrvácal a hneď vedľa bol cintorín a tam ho pochovali.

Kresťania od začiatku chodievali k jeho hrobu. V 2. storočí v roku 160 postavili tzv. červený múr, ktorý mal chrániť práve vzácny hrob - Petra, apoštola. A keď rímsky kňaz Gaius okolo roku 200 píše svojmu oponentovi, tak mu hovorí, ak chceš, príď do Ríma a poď sa pozrieť na trofeje apoštolov. Na trofeje Petra a Pavla. A práve trofej sv. Petra bola tu. Potom pokračovala história. Petrove ostatky boli odtiaľto jedenkrát prenesené na iné miesto. Bolo to v roku 258, keď cisár Valerián začal veľké prenasledovanie, ktoré bolo sprevádzané aj tým, že zneucťoval kresťanské pamiatky. A kresťania videli, že toto je vzácna pamiatka pre nás, on určite na ňu siahne. Preto Petrove kosti vložili do malej schránky a predniesli ju do katakômb sv. Sebastiána. Tam boli až do roku 320.

Medzitým sa odohrali ďalšie prevratné historické udalosti. V roku 313 kresťania dostávajú slobodu. V roku 315 cisár Konštantín tu nad hrobom sv. Petra postavil pamätník. Ale to bola len príprava na to, aby v roku 324 začal stavať prvú Baziliku sv. Petra. A toto bol mimoriadny počin, lebo toto miesto vôbec nebolo vhodné na veľkú stavbu. Nebolo vhodné z geodetických dôvodov, pretože tu bol veľký sklon a bol tu vrásovitý terén. Druhá nevýhoda bola, že práve tu za Tiberom, na severnej stráne bola odmočená pôda, boli tu bažiny, šírili sa tu infekcie, z hygienického hľadiska nebolo vhodné, aby sem chodili ľudia. A napokon bolo tu spomínané pohrebisko. A pohrebisko podľa štátnych zákonov nesmel nikto porušiť. Boli tri veľké prekážky a nevýhody, prečo stavať na tomto mieste baziliku. Ale Konštantín to urobil. A to kvôli tomu, aby bazilika stála rovno nad hrobom sv. Petra. Potom v roku 320 tie ostatky sv. Petra sa opäť vrátili už nie na pôvodné miesto, ale do tzv. múru gerero, Múru grafitov, a tam v tej schránke jeho kosti ostali.

Drahí bratia a sestry, my sme prišli sem, k hrobu sv. Petra, aby sme si pripomenuli Ježišove slová, ktoré povedal Petrovi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi (Por. Mt 16, 18 - 19). Exegéti hovoria, že je to prísľub Petrovej služby. A potom Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní sa pýta Petra: Miluješ ma? (Por. Jn 21, 16) A Peter, trošku zahanbený, lebo nezabudol na svoje zapretie, odpovedá Pánu Ježišovi, tak veľmi skromne "Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem". A vtedy mu Pán Ježiš hovorí: "Tak pas moje ovečky, pas mojich baránkov."

Drahí bratia a sestry v Kristu, sme tu na pamätnom mieste, posvätnom mieste skropenou krvou mučeníkov, ktoré prelieval cisár Nero na týchto miestach. Aj naša vernosť Svätému Otcovi nás bude niečo stať. Mali by sme byť pripravení na obetu, lebo bez obety niet žiadnych veľkých skutkov. A vlastne, ak nie je obeta, nie je ani pravá láska. Prosme si počas tejto návštevy tú pravú lásku voči Ježišovi Kristovi a následne voči Jeho Cirkvi, lebo ona je jeho tajomným telom, a na jej čele stojí Svätý Otec, na jej čele stojí pápež, ktorého vernosť by sme mali dosvedčiť svojím životom a ak treba aj svojou krvou. Amen. (Zdroj: TK KBS)
 

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar