Vatikán 1. septembra - Nádej v konečné stretnutie s Kristom sa medzi kresťanmi upevňuje prostredníctvom vzájomnej „útechy“ tvorenej z „dobrých slov a dobrých skutkov“ a nie z nepotrebných „klebiet“. To sú slová z homílie pápeža Františka počas dnešnej svätej omše v Dome sv. Marty. Po letnej prestávke tu opäť pokračujú ranné sväté omše za prítomnosti skupín veriacich.
Viera, ktorá si je istá záverečným stretnutím s Kristom, ktorá je silnejšia než pochybnosť a tak pevná, že rozveselí každý deň, sa nezakoreňuje na základe klebiet a malicherností, ale v „úteche“, ktorú si kresťania vedia vzájomne poskytnúť v Ježišovi. Pápež František v homílii vychádzal z úryvku Prvého listu sv. Pavla Solúnčanom (5,1-6.9-11). Komunita Solúnčanov bola tak trochu „nepokojná“ – kládla si otázku a pýtala sa aj sv. Pavla, „ako“ a „kedy“ nastane Kristov návrat, čo sa stane s mŕtvymi. Bola to tiež táto komunita, ktorej bolo potrebné povedať: „Kto nepracuje, nech ani neje“.
Sv. Pavol v liste uvádza, že „Pánov deň“ príde nečakane „ako zlodej“ , avšak doplní aj to, že Ježiš príde priniesť spásu tým, ktorí v neho veria. Úryvok sa uzatvára slovami: «Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.» A práve táto útecha je tým, „čo dáva nádej“, povedal Svätý Otec:
„Toto je rada: ‚Utešujte sa.‛ Utešujte sa navzájom. O tomto rozprávajte. No ja sa vás pýtam: hovoríme o tomto, že Pán príde, že sa s ním stretneme? Alebo rozprávame o mnohých veciach, aj o teológiách, o záležitostiach Cirkvi, o kňazoch, sestrách, monsignoroch, o tomto všetkom? Je táto nádej našou útechou? ‚Navzájom sa utešujte‛: utešujte sa v spoločenstvách. Hovorí sa v našich komunitách, v našich farnostiach o tomto, že očakávame Pána, ktorý príde? Alebo sa klebetí o tomto, o tamtom, o tamtej, aby čas ubiehal a aby sme sa príliš nenudili?“
V responzóriovom žalme (27,1.4.13-14), ako ďalej povedal Svätý Otec, „sme spoločne opakovali: ‚Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich‛. Máš ty tú istotu, že uvidíš Pána?“, spýtal sa pápež. Príkladom hodným nasledovania je podľa neho Jób, ktorý aj napriek svojim nešťastiam rozhodne tvrdil: ‚Ja viem, že Boh je živý a že ho uvidím a uvidím ho týmito očami‛:
„Je to pravda, on príde súdiť a ak zájdeme do Sixtínskej kaplnky, uvidíme tú krásnu scénu Posledného súdu, to je pravda. Avšak pomyslime aj na to, že on príde za mnou, aby som ho videl týmito očami, aby som ho objal a bol navždy s ním. Toto je tá nádej, ktorú máme podľa apoštola Petra dosvedčovať iným prostredníctvom nášho života, vydávajúc svedectvo o nádeji. Toto je skutočná útecha, toto je skutočná istota: „Som si istý, že uvidím Pánovu dobrotu“.
Tak, ako hovoril sv. Pavol kresťanom minulosti, pápež František rovnako radí kresťanom dnešnej Cirkvi: „Utešujte sa navzájom dobrými skutkami a buďte si navzájom nápomocní. A tak budeme napredovať“:
„Prosme si od Pána túto milosť, aby sa to semienko nádeje, ktoré zasial do nášho srdca, rozvíjalo, rástlo až k definitívnemu stretnutiu s ním. ‚Som si istý, že uvidím Pána‛. ‚Som si istý, že za mnou príde Pán.‛ A toto je horizont nášho života. Prosme si od Pána túto milosť a utešujme sa navzájom na tejto ceste dobrými skutkami a dobrými slovami.“ -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar