Mt 1, 1-24;

Stať začína rodokmeňom Ježiša Krista.

14 pokolení od Abraháma po Dávida, 14 pokolení od Dávida po babylonské zajatie, a 14 od babylonskéh zajatia po Krista. Mt1, 17;

V Novom zákone máme mená osôb, boli to konkrétne osoby, ktoré žili a pôsobili v tých časoch. Oni tvoria rodokmeň, aký poznáme aj dnes. Písmo sv. kladie dôraz na mená ľudí. Meno je mimoriadny dar, je to osobný dar, ktorý dostáva každý človek. Niektoré mená - ľudia, ktorí sú ich nositeľmi, zanikajú, iné vynikajú (dobrým alebo zlým dielom ich nositeľov) a sú zapísané v Knihe Evanjelií. Ako sa píše inde: "vaše mená sú zapísané v nebi"..., čiže majú význam až po večnosť. Mená osôb, ktoré ukazujú smerom k osobe Ježiša Krista, mali význam, lebo sa dostali na stránky Písma, aby nám niečo odhalili, ukázali na niečo, aby upriamili našu pozornosť. Na čo poukazovali, alebo čím boli výnimočné? Ukazujú rod Ježiša Krista, približujú jeo pôvod, menujú jeho predkov. Odhaľujú život, náplň života, poukazujú na osobnosti tých, ktorí mali tieto mená. Aký význam mali jednotlivé mená a ich osoby ako také, tomu sa budem podrobnejšie venovať inde.

Pokračuje narodenie Ježiša Krista, ktoré sme nedávno slávili.

Mt1, 18-24;

Mária bola zasnúbená s Jozefom - dvaja mladí ľudia tej doby, ktorí žili svoj život v konkrétnej dobe, konkrétnom spoločenskom a náboženskom zriadení, v konkrétnej osobnej a rodinnej dispozícii. Mali svoje plány, túžby a predstavy, ako ich máme aj my. Žili v úzkom vzťahu s Bohom Izraela, žili život modlitby a slávení sviatkov v chráme, na púťach, zúčastňovali sa "predpísaných" akcií... Ľud tej doby a Mária aj Jozef očakávali príchod Mesiáša, ktorého Boh prisľúbil. Obaja verne zachovávali zákon tej doby, zúčastňovali sa na živote spoločenstva, rodín aj spoločnosti. mali aj osobné túžby, želania a sny. Mária z Nazareta, aj Jozef, ktorý bol remeselníkom, bol stolárom.

Nevieme presne, aké konkrétne  "plány" mala Mária, ktorá sa stala matkou Ježiša. Vieme o nej, odkiaľ pochádzala, že jej matkou bola sv. Anna, ktorá ju dostala v pokročilom veku. Kde Mária chodievala do chrrámu, do akej školy, alebo aký život viedla, nie je zaznamenané v Písme. Vieme, že bola pannou. Viac nie. O Jozefovi vieme, odkiaľ pochádzal a že bol tesárom. Do života Márie, ktorá bola zasnúbená s Jozefom zrazu zasahuje Duch Boží... Žiada od nej niečo, nepochopiteľné, nevysvetliteľné... Mária otehotnie "pred svatbou!" a jej počaté dieťa je z Ducha svätého, čo bolo aj v tých časoch nie "normálne", za hriech nevernosti bola žena odsúdená na  trest smrti. Pričom ma napadá, že sa v Písme vždy  jednalo pri hriechu nevernosti o ženu... Mária napriek tomu, že vedela, čo je spojené, ak bude súhlasiť,  prijala výzvu anjela, prijala rolu matky Ježiša, Božieho Syna. Mária dáva súhlas Božej výzve a odpovedá svojim "Fiat", nech sa mi stane, ako si pvedal. Bol to azda okamih, ktorý dostala pre to, aby odpovedala na výzvu "zvestovania" jej role, v pláne spásy, pre príchod Mesiáša. V tom okamihu sa plní plán Boží, Ježiš vchádza do jej života - fyzicky aj celkovo. V tom okamihu začínajú pre Máriu problémy... Ako to povie Jozefovi? Neodmietne ju? Budú manželmi? Zostane s Ježišom sama? Čo bude...? Nevieme, ale dá sa predpokladať, že presne tieto otázky si Mária nekládla. Ona bola ponorená vo viere do Božieho plánu a nechávala sa ním viesť bez toho, aby sa "starala" čo len o zajtra, ako človek, ktorý nemá vieru... Vedela, že Boh sa stará.

Jozef bol postavený pred podobnú "skúšku" viery. Výzva pre Máriu sa dotýkala Jozefa bezprostredne, keďže bol zasnúbený s Máriou. Jozef bol veriaci muž, vieme len málo o jeho konkrétnej viere, alebo jej prejavoch. Podstatné je, čo nám zanechali svätopisci. Na začiatku, keď mu Mária oznamuje svoje "tajomstvo", svoju - ich úlohu a novú rolu, Jozef sa zľakne takej zvláštnej výzvy a na chvíľu zapochybuje... Boh sa stará, aby pochopil a posiela mu anjela, dáva mu sen... Boh sa stará o Jozefa pri voľbe jeho odpovede. Jozef prijíma tajomstvo Márie, ktoré je tajomstvom Vtelenia Ježiša, a prijíma rolu "otca" tohoto mimoriadneho dieťaťa - Boha, ktoré príde na svet cez jeho snúbenicu a manželku Máriu, bez jeho fyzickej účasti.

+

Príbeh pokračuje po dnes. Dnes sa Ježiš "nerodí fyzicky" ale prichádza a rodí sa a pôsobí v srdci ľudí. Prichádza, volá, dáva výzvy. Boh dnes volá ľudí, jedných ako apoštolov, iných ako kňazov, rehoľníkov, iných ako manželov, aby privádzali na svet deti, aby viedli k Nemu deti...

Oslovilo ma:

- prekvapenie Márie Duchom sv., ktorý "zrazu" prichádza do jej života, mária je prekvapená, "len tak" jej oznamuje bombastickú správu o Vtelení Krista, ktorá hovorí, že Boh sa stane človekom, vyberá si  pannu z Nazareta, ktorá sa práve zasnúbila s Jozefom, všetko toto zvestovanie aj prijatie výzvy zvestovania prebehne za pár minút...

- prekvapenie Jozefovo, ktorý nemohol hne´d uveriť, že je to dielo Ducha sv., a bol smutný, chcel Máriu prepustiť..., Jozefova "reakcia" na zvestovanie, na príchod Boha v tele človeka, keď mu to Mária povie, jeho odvaha a múdrosť, statočnosť, ako aj pokora a poslušnosť, lebo prijíma  Božie vnuknutia; stáva sa Ježišovym "otcom" pred svetom, a otčimom v skutočnosti;

+

Boli to dvaja mladí ľudia, dievčina a mladík ako ty a ja, ako mnohí z nás; žili v rodine, patrili do spoločenstva iných ľudí, žili s nimi, mali svoj pôvod, rod, plány...

Viedli cnostný život, Jozef je opísaný ako muž spravodlivý, nechcel Máriu vydať súdu a pod. , Mária bola panna, navštívil ju anjel, Boží posol, ktorý ju oslovuje ako plnú milostí...,  vyplýva to aj z toho, že si ich pre svoj plán spásy a pre príchod Mesiáša na svet v podobe človeka vyvolil Boh;

Žili v kontakte s Bohom, počúvali ho, očakávali splnenie prísľubu Mesiáša, nevedeli však, ako sa prísľub splní;

Boli "iní" ako svet, žili vo svete ale neboli z toho sveta;

Boli vnímaví, pre "božie veci",  azda preto aj vyvolení pre túto mimoriadnu a náročnú úlohu;

Nevedeli "dopodrobna", čo je s tou úlohou spojené, ani ako ňou pôjdu, vedeli len to, že je s nimi Boh a to im stačilo;

Mária a Jozef povedali svoje áno Bohu, žili "áno Bohu" až po splnenie úlohy;

+

My oslavujeme narodenie Ježiša ako radostnú udalosť, Mária a Jozef boli skúšaní hneď od počiatku, ako každá ľudská rodina, ktorej sa narodí dieťa. Krásna udalosť narodenia Ježiša Krista bola pre tých dvoch mladých ľudí veľkou skúškou vernosti, bola najväčšou  skúškou ich života. Pre svoju bdelosť, pokoru, statočnosť a odvahu viery, prijatím výzvy sa stali výnimočnými osobnosťami, ktoré dali Bohu svoje meno... Udalosť narodenia Božieho Syna nesie ich meno... po dnes sa o nich hovorí...

Začínala som rodokmeňom Ježiša Krista a zoznamom mien. Aj my máme vlastný rodokmeň, máme meno. Máme aj rodokmeň Ježišov, lebo sme jeho.Sme jeho rodina. Duch svätý pôsobí dnes tak isto mocne, ako pôsobil vtedy, azda sú troška odlišné jeho výzvy a prekvapenia. Boh je mocný a verný v každom čase a stará sa o tých, ktorí na jeho výzvu povedia "áno". Nie je dôvod pre obavy a nesmelosť v jeho veciach.

Aj my sme zapísaní svojim menom, svojim rodokmeňom. Boh s nami počíta v pláne spásy, ktorý pokračuje aj dnes. Buďme odvážni, sledujme pozorne (bdelosť) jeho pôsobenie v našom živote, počúvajme (otvorené srdce) ho, jeho Slovo, a meditujme jeho Prítomnosť v našich životoch, jeho Slovo, živé a úžasné, ktoré k nám hovorí aj dnes. SZ a NZ je plný príbehov a mien skutočných ľudí, ktorí zohrali významné úlohy v dejinách spásy. Jeho knihy sú plné života, príkladov Božích povolaní aj odpovedí na ne. Boli v nich proroci, králi, bojovníci, tesári, zvárači, pisári, učitelia, všetky všetky možné povolania a úlohy, ktorými ľudia budovali Božie kráľovstvo na zemi od čias Adama a Evy. Sú tu rodiny, rody jednoduché aj kráľovské, obyčajné a významné, sú tu ľudia laici aj študovaní, robotníci aj intelektuáli, umelci, muzikanti, každý z nás sa tu môže nájsť, každý z nich mal účasť na stavbe, a aj my ju máme.....Aby sme aj my boli pripravení, prijať ho. Ak príde boží posol k nám, s konkrétnou výzvou k niečomu, ktorá je určená pre nás osobne, ak by OSLOVIL TEBA, MŇA, aby sme mohli povedať "áno", chcem, idem, ako postavy Evanjelia, od Mojžiša po Dávida, v zajatí alebo na slobode, na púti života vo svete, ako Mária a Jozef, ktorí svojim "áno" prijali Ježiša do svojich životov, do svojej rodiny. Oni, obyčajní dvaja mladí snúbenci, mali tak podiel na spáse sveta. Mária z Nazareta a tesár Jozef darovali svetu Ježiša.

+

Prosím za mladých dnes, za naše rodiny, za deti, aby sme si chránili život tela a duše, aby sme boli čistí pred Bohom, aby žijúc vo svete neboli sme zo sveta, aby sme sa s radosťou a odvahou, s vierou a láskou vydali na cestu Boha a jeho volaní (povolaní) vo svete i v Cirkvi. je mojou túžbou, vidieť raz naše mená, skrášlené prídavkami ako spravodlivý, vedúci Miroslav, ktorý založil, vykonal, prijal... alebo Eva, ktorá sa zaslúžila o to a to... Alebo rodina Jána a Zuzany... Už sú také mená, ktoré je česť vysloviť. Už sú kňazi i laici, rodiny aj jedinci, aj deti a mladí... Je mojou túžbou, aby sme rástli a dozrievali v múdrosti a sile, ako Ježiš a svätí kresťania, aby z nás mal radosť náš Boh, lebo vie, že s nami naplní plán spásy pre Slovensko, pre Cirkev, pre svet, ako je jeho vôľa, aby medzi nami  našiel ľudí, ochotných ísť a konať jeho dielo, až do jeho druhého príchodu. Nech nemusí meškať, a hľadať iných ľudí, v ďalšej generácii kresťanov... Aj ja chcem posvätiť moje meno... , aby bolo na česť Bohu a ľuďom na spásu, aby aj  moje meno Mária mohlo patriť k menám otcov, mužov a žien, ktorí boli účastní života a boja pre spásu božieho  ľudu..

Otče náš, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, v nebi a na zemi, buď vôľa tvoja.

Amen.