Z Knihy proroka Izaiáša

7, 1-17

Emanuelovo znamenie uprostred vojnovej hrôzy

     Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v lese pod náporom vetra. Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: ‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“

Toto hovorí Pán, Boh:                                                                                                                                          

„Nestane sa, nebude to tak;
lebo hlavou Sýrie je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
Ešte šesťdesiat a päť rokov
a Efraim prestane byť národom.
A hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte, neobstojíte.“

     Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; maslo a med bude jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. Lebo skôr, ako bude chlapec vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa hrozíš. Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dní, keď sa Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“

RESPONZÓRIUM

Iz 7, 14b; 8, 10c; Lk 1, 30a, 31a

R. Hľa, panna počne a porodí syna * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.
V. Neboj sa, Mária, počneš a porodíš syna. * A dá mu meno Emanuel, lebo s nami je Boh.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda na Pieseň piesní

(Sermo 83, 4-6: Opera omnia, Edit. Cisterc. 2 [1958], 300-302)

Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval

     Láska stačí sama sebe, ona sa páči sama sebou a sama pre seba. Sama sebe je zásluhou i odmenou. Láska nehľadá mimo seba ani dôvod, ani ovocie. Jej ovocím je jej úžitok. Milujem preto, lebo milujem, milujem, aby som miloval. Láska je veľká vec, ale iba ak sa vracia k svojmu počiatku, ak je návratom k svojmu východisku, ak prúdi späť k svojmu prameňu a stále z neho čerpá, aby mohla ustavične prúdiť. Láska je zo všetkých hnutí, mohutností a citov duše to jediné, čím môže stvorenie, aj keď nie v rovnakej miere, odpovedať Stvoriteľovi alebo aspoň splácať podobným. Lebo keď Boh miluje, nechce nič iné, iba byť milovaný. On nemiluje kvôli ničomu inému, len aby bol milovaný, lebo vie, že tí, čo ho milujú, sú zo samej lásky blažení.
     Láska Ženícha, alebo skôr Ženích-láska, žiada iba opätovanie lásky a vieru. Nech je teda milovanej dovolené opätovať lásku. Ako by mohla nemilovať nevesta, a ešte nevesta Lásky? Ako by bolo možné nemilovať Lásku?
     Právom sa zrieka všetkých ostatných záľub a celá sa oddáva jedine láske tá, ktorá má láske samej odpovedať opätovaním lásky. Veď keby sa aj celá rozplynula v láske, čože je to v porovnaní s trvalým prúdením z onoho prameňa? Lebo isto neoplývajú rovnakou hojnosťou milujúci a Láska, duša a Slovo, nevesta a Ženích, Stvoriteľ a stvorenie, asi tak ako smädný a prameň.
     Čo teda? Zanikne preto a úplne sa rozplynie sľub nevesty, túžba vzdychajúceho, žiar lásky milujúceho, dôvera odvážneho len preto, že nevládze udržať krok s obrom, pretekať sa v sladkosti s medom, v miernosti s baránkom, v čistote s ľaliou, v jasnosti so slnkom, v láske s tým, ktorý je láskou? Nie! Lebo aj keď stvorenie menej miluje, pretože je menšie, ak miluje z celej svojej bytosti, kde je úplnosť, tam už nič nechýba. Preto takto milovať znamená zasnúbiť sa, lebo nemôže takto milovať a byť málo milované, a v súhlase dvoch spočíva úplné a dokonalé manželstvo. Len nech nik nepochybuje, že Slovo miluje dušu aj skôr, aj väčšmi.