Rok korunuješ, Pane, svojou dobrotou. Dnes v noci starý rok (2013) vystriedal nový (2014). Je čas, kedy mnohí bilancujú. Čo sme zažili, čo nám uplynulý rok dal, alebo vzal... Pridám sa k davu a tiež si trochu zaspomínam.

Predovšetkým som sa (aj) v tomto roku snažila pestovať svoju vďačnosť. Je mi ľúto posledných mesiacov, kedy som písanie o svojich daroch hodne zanedbávala. Chcem to zmeniť. A aspoň v tento posledný deň občianskeho roka si zaspomínať na mnohé premnohé dary, za ktoré chcem prejaviť vďaku Tomu, od ktorého ich mám.

Betlehem po babičke

Aj rok 2013, tak ako všetky sa začínal v období Vianoc. Som stále a znovu vďačná za ten nesmierny dar, ktorým je pre nás príchod Božieho Syna. On sa stal malým bezmocným dieťaťom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. On prišiel na svet v maštali, medzi zvieratami, zavinuli ho do plienok a uložili do krmelca pre zvieratá. Bohu stačilo tak málo. Ja som dostala omnoho viac. Som vďačná za svoj pohodlný domov, za svoju rodinu, za ľudí, ktorí prichádzajú ku mne a ja smiem prichádzať k nim... A som vďačná aj za ten milostivý radostný čas Vianoc, kedy si všetky tieto dary zvlášť pripomíname. 

Som vďačná za našu chalúpku, na ktorej sme tento rok prežili síce menej chvíľ, ale vždy rovnako krásnych a obohacujúcich. Som vďačná za všetky veci, ktoré smiem tvoriť, aj za tie,  pomocou ktorých môžem tvoriť. Ďakujem tiež za ľudí, ktorých môžem obdarúvať, a za tých, ktorí obdarúvajú mňa. 

Ďakujem aj za moje mesto, v ktorom žijeme. Aj keď niekedy sú veci, ktoré sa mi tu nepáčia, ale určite je aj veľa tých, za ktoré som vďačná. Za všetky môžem spomenúť napr. secesnú architektúru priamo v okolí domu, kde som vyrastala. 

Ďakujem za hudbu. Za radosť a všetky emócie, ktoré hudba dokáže vyjadriť. Že nám pomáha "pochopiť" nepochopiteľné. Že ňou môžeme vyjadriť nevysloviteľné. Že aj ja smiem aktívne hrať na slávu Toho, ktorého tak veľmi milujem... 

Traja pápeži: Ján Pavol II., Benedikt XVI., František.

Chcem ďakovať aj za nášho pápeža Benedikta i za pápeža Františka. Cez každého z nich som v tomto roku dostala tak veľa. Veľa múdrosti a duchovnej sily i radosti a odvahy do "obyčajného" života.

Som vďačná za život. Za môj život, život mojich drahých, za život každého človeka, ktorého mi Pán poslal do cesty. A ďakujem tiež za ľudí, ktorí sú ochotní vyjadriť svoj názor, svoju úctu k hodnotám, ktoré vyznávajú. Aj za odvahu a ochotu niečo robiť - niečo, na čom záleží. 

Pri vode na Starých Horách.

Vďaka za rodinu. Za spoločné chvíle - na rôznych miestach. Som vďačná za spoločné poznávanie sveta a obdivovanie jeho krás, ktoré nám Stovriteľ zanechal pre radosť a ako odblesk svojej slávy. Vďaka za spoločnú modlitbu. A za to, že vždy máme kam ísť, napríklad do Marianky, ktorá je len tuto kúsok od Bratislavy.  Ďakujem za všetky letné výlety a spoločné chvíle s rodinou na rôznych miestach na Slovensku aj trochu ďalej... Vďaka za všetky spoločné chvíle. Som vďačná za 20 rokov spoločného života...

Ďakujem za všetky duchovné dary, ktoré som v tomto roku dostala. Ďakujem za púť do Medžugorje a za všetky milosti, ktoré som tam našla i za všetkých ľudí, ktorých som tam stretla a za všetky veci, ktoré som sa tam naučila...

Ďakujem aj za sochu sv. Anny, ktorú som si priniesla z Medžugoria a za samotnú svätú Annu, patrónku našej rodiny. Ďakujem aj za moju babičku Annu, ktorá ma (okrem iného) naučila láske k sv. Anne.

Ďakujem, že sme prežili aj ťažké chvíle. Možno niekedy až pohromy. Či už prírodné, alebo zdravotné, či iné... vždy si stál pri nás a vždy - aj keď to niekedy bolelo, mohli sme sa na Teba spoľahnúť... Vďaka, že stojíš pri každom trpiacom a zvlášť starostlivo a s láskou sa ho dotýkaš... Vďaka!

Ďakujem za cestu vďačnosti, po ktorej som sa tento rok snažila kráčať. Niekedy sa mi to darilo lepšie - a za tie chvíle som zvlášť vďačná, pretože viem, že samotné vedomie vďačnosti ma prenieslo cez mnohé veci s ľahkosťou a prinieslo ovocie. No boli aj dni, keď sa mi veľmi nedarilo. Aj za tie ďakujem, lebo viem, že ani jeden deň, ani jedna chvíľka, ani jedna slabosť či nedokonalosť, pochybenie... nie sú zbytočné. Každé zlyhanie nám prináša ovocie a môžeme sa z neho nielen poučiť, ale aj posilniť a rásť - rásť v láske, pokore, i v pokoji a radosti. A za to som vďačná.

Ďakujem za krásu, ktorú pre nás každý deň tvoríš. A za oči, ktoré ju dokážu vidieť i za srdce, ktoré ju dokáže oceniť...

A ďakujem za krásu, ktorú smiem tvoriť ja. A tiež za ľudí, ktorým tak môžem prinášať radosť.

 

Všetkým vám prajem, nech sa môžete obzrieť za tým minulým s vďačnosťou a nech môžete očakávať to nové s radosťou a pokojom v srdci. 

Eva.

 

.................................
PS: Podobný (takmer totožný ale s viacerými obrázkami) článok vyšiel aj na mojom blogu: http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/12/vdacny-rok-2013.html