Pamätáte si príbeh o prvých ľuďoch? Adam a Eva. A jablko. Alebo čo to bolo - ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého. Predtým boli ľudia dokonale šťastní. Mali všetko. Všetko čo mohli potrebovať, všetko, čo im prinášalo šťastie. Nepoznali bolesť, nepoznali trápenie, požívali plnosť Božích darov.

Ale stretli "hada". "Had" bol ľstivý a nahovoril im, že môžu mať ešte viac. Že Boh im nedoprial všetko, niečo pred nimi zatajil a zakázal im okúsiť toto ovocie. Mohli by sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé... A oni si dali povedať. Siahli po ovocí a ochutnali. Neboli spokojní s tým, čo im ponúka Boh. Chceli poznať viac. Chceli rozhodovať. A aj dostali viac. Spoznali bolesť, spoznali zmätok, strach, slabosť... Videli zlo. Aj my vidíme zlo. Ochutnávame z ovocia, čo ponúka "had" a rozhodujeme: To je dobré, to je zlé. Za dobré (možno) poďakujeme, zlé ofrfleme. A cez škaredý obal zlého nevidíme skutočné dobro, ktoré je za tým.

Učím sa. Chcem vidieť dobro. Skutočné dobré dokonalé dary, ktoré dostávam každý deň. Aj tie, ktoré sú zabalené do bolesti, strachu, či slabosti. Aj tie, čo sú skryté v únave, beznádeji, biede... Chcem vo všetkom vidieť dar, za ktorý hodno ďakovať. Vďačnosť je cesta, ktorá ma vyvedie z pasce smútku alebo zúfalstva. Vďačnosť ma naučí pokoju a radosti v každej, naozaj každej chvíli. Ďakujem najviac zo všetkého za dar vďačnosti. Za túto cestu, ktorá sa mi otvára a ktorá ma vedie do krajiny pokoja a trvalej radosti. Aj keď si občas poplačem, aj keď niekedy musím zaťať zuby, aj keď sa z úst derie ťažký vzdych. Nejde to samo: "S každým nádychom a výdychom prebieha zápas medzi frflaním a vďačnosťou."

Pokračovanie na: Vďačný utorok: Škaredé krásne dary.letitia-tiba.blogspot.com