Darovať iným radosť z viery v Boha je možné. Darovať niečo v balíčku, ktorého obsah nie je meraný stupnicou hmotnej hodnoty a predsa je hodný zlata - je možné. Darovať inému, mnohým radosť je možné. Darovať kus seba - kus kresťanského srdca s láskou Boha v srdci... darovať iným lásku Krista - je možné!
Myšlienka projektu (ešte nemá meno:D )sa zrodila, keď som čítala na internete článok o amerických farmároch. Majú poväčšine veľké rodiny so 6 a viac deťmi a obhospodarujú hektáre polí, aby si zaobstarali prostriedky na živobytie pre svoje rodiny. Bola som totálne vedľa, keď som zistila, že robia projekty sociálnej pomoci a podporujú iných chudobných, hoci sami mnohkrát nemajú na rozdávanie a majú toľko práce s ich poľom a s rodinou, že som si nevedela predstaviť, ako je to vôbec možné!
Zistila som, že majú bezhraničnú dôveru v Boha a majú skúsenosť viery v Boha. Dve veľmi dôležité veci.
Jeden začal - väčšinou to bola žena - a pridali sa mnohí - ďaľšie ženy, deti, ocovia, celé rodiny.
Ježiš povedal učeníkom: "VY IM DAJTE JESŤ." ...
Oni mali "LEN" jeden chlieb a dve ryby...
NETUŠILI, AKO to majú urobiť. A Ježiš? Povedal im: ešte stále nerozumiete? Zdvihol zrak k nebu, vzdával vďaky... požehnal a dával... A bolo ich toľko, že sa nasýtil celý zástup a ešte nazbierali mnohé koše "odrobiniek"...!!! A bolo ich vyše 5 tisíc...
My, kresťania, máme v Bohu plnosť všetkého, MY by sme mali byť prví, kto sa podelíme o dar poznania Boha, o dar lásky nášho Boha, o dar odpustenia od nášho Boha, o dar radosti, dar Slova Božieho. MY by sme mali iným ukázať Boha. Ako? Úsmevom vlastnej tváre, podaním ruky, pozvaním mať účasť na daroch Boha.
Konkrétne:
Nájsť adresu domu pre týrané matky s deťmi, zistiť možnosť návštev a stretnutia, prísť s balíčkom a s otvoreným záujmom o ne porozprávať pár slov..., len tak, o ich živote, niečo, málo. Potom im dať balíček, s pár slovami o Bohu a jeho láske. O tom, že sú milované, že sú pozvané, mať účasť na daroch Boha. Tak, ako môžu a chcú. Nič viac. Môžeme sa na chvíľu vcítitť do situácie ženy, matky, ktorá nevie, čo je láska, ktorá zakúsila rôzne utrpenie (je jedno, pre čo a ako!), ktorej chýba to najdôležiteľšie - milujúci partner, rodina, niekto, kto by chcel mať skutočne rád. Ak niekto môže a chce, môže nadviazať priateľstvo s niektorou z nich, tak raz za mesiac či dva ju znova navštíviť, spýtať sa, ako sa jej darí.
Nájsť adresu niektorého nápravného zariadenia v okolí, zistiť, ako sa dovoľuje možnosť návštevy. Postup je vždy podobný - návšteva, stretnutie, rozhovor, darček. Je možnosť písať listy niekomu vo väzbe..., alebo prísť len tak na rozhovor. Dať balíček napríklad s vianočnými keksami a pár doma zhotovených vianočných ozdôb, vianočných kartičiek s Božím Slovom.
Ďalej to môže byť domov dôchodcov, detský domov, nemocnica s dlhodobo liečenými, onkológia..., môžete uviesť, doplniť, aké možnosti napadajú vás.
Balíček: obsah do balíčka nemá byť nákladný alebo nejak prehnaný. Stačí niečo, čo poteší. Podľa cieľovej skupiny plánovanej návštevy vhodné drobnosti - pre matky, deti, starkých, ženy, mužov vo výkone odňatia slobody či pre liečených v ústave.
Môže byť nejaká sladkosť, niečo nami zhotovené alebo od detí, niečo pekné dekoratívne, pekný vianočný pozdrav a Božie Slovo. Možno by sme sa mohli spojiť s birmovancami z farnosti, spýtať sa skupiniek miništrantov, môžeme do prípravy zapojiť aj vlastné deti, ktoré majú fantáziu a isto nám poradia svojimi nápadmi pri tvorbe balíčkov.
Potrebujeme skutočne len odhodlanie, nápady a výber Božieho Slova, ktorým by sme chceli potešiť a odovzdať posolstvo lásky Boha ku všetkým.
Nadviazanie kontaktu, ak sme to ešte nerobili, môže vyvolať pocit zábran. Musím sa priznať, ani ja som ešte nič podobné nerobila. Rozmýšľam o tom, koho by sme mohli osloviť a ako by bolo najvhodnejšie návštevu zorganizovať. Možno by nám pomohli aj bratia rehoľníci alebo sestričky, alebo miestny kňaz z farnosti.
VIERA, VZDÁVANIE VĎAKY... a ZÁZRAK!
Nadovšetko majte vieru! Ak človek horí vierou v Boha, nemôže si ju nechať pre seba. Nie, nemáme nikomu vieru vnucovať ani podobné. Čo môžeme urobiť je ukázať záujem a darovať balíček. Darovať pár slov, ukázať túžbu byť účastný a zdieľať sa o živote človeka. Prejaviť túžbu byť Bohom poslaný šíriť lásku. Boh obdarúva tých, ktorí to najviac potrebujú, ktorí sú mimo lásky iných...
Príklady priťahujú.
V našej rodine si isto všimnú, že niečo pripravujeme. Možno sa aj niekto zapojí - deti alebo aj manžel, manželka, starkí, kto ako môže a čo môže.
Spoločenstvo môže rásť.
Bolo by dobré, urobiť si zvyk deliť sa s inými. Kto ako môže. Kto čo môže. Samozrejme. Každý môže niečo urobiť. Možno už aj robíte. Vo farnostiach, či v rámci obce sú mnohí usilovní a schopní kresťania, ktorí chcú byť činnými. Miništranti, birmovanci, mladí v kresťanských stretkách...
Ako na to?
Prvé kroky... Tie už máme za sebou. VY-ja-MY sme spoločenstvo.
1. Chcieť - urobiť to.
2. Ako? - rozmýšľame nad možnosťami, spôsobmi... pridajte sa aj vyPodeľme sa s nápadmi.
3. Vyjsť - z tepla domova k iným, za nimi...
4. Kam? - tam, kde je veľa ľudí (cudzích - nie iba z farnosti alebo z domu, kde bývame)..., tam, kde nepýtajú "parkovné"
- ULICA - je tam veľa ľudí...
- OBCHODNÝ DOM - ide tam každý, či si môže kúpiť, alebo nie...
- máte iný nápad? Podelíte sa?
5. Čo dať do balíčkov? - lásku, nápady...a začať baliť. Po rozhodnutí sa pre konkrétnu skupinku osôb (aj ich počet), ktoré navštívime, zhotovíme aj balíčky. Obsah - zopár drobností, vianočné dekorácie, vianočný pozdrav a Božie Slovo.
Dúfam, že si navzájom pomôžeme zatiaľ nápadmi - pošlem sem príklady..., budem rada, ak pošlete aj vy vaše!
6. Vytvoriť malé spoločenstvo - malo by nás byť aspoň zopár..., naplánujeme stretnutie, možno aj spoločné "balenie", uvidíme. Môžeme sa aj pridať či spojiť s iným spoločenstvom, ako som uviedla vyššie.
7. IDEME! - ktorú z možností si vyberieme?
PS: Hráte niekto na hudobný nástroj? Alebo vaše detičky?
Prosím o modlitby a teším sa na vaše nápady!