Blog

« Terug

Vďačný utorok: Zopár myšlienok

Radostný (týž)deň vám želám, priatelia!
Utorok znovu prebehol kalendárom, že som naň stihla akurát zažmurkať a tak píšem o mojej zbierke radostí a darov až dnes. Priznám sa, že som ani veľa nekreslila, dokonca aj fotoaparát som vytiahla asi dvakrát za celý týždeň (aj to len ten v mobile).

Tento týždeň bol však pre mňa zvlášť bohatý na niektoré myšlienky, ktoré ma oslovili rinúc sa (napr.) z CD prehrávača. Väčšina z nich ma oslovila počúvajúc audioknihu Denníček (Božie milosrdenstvo v mojej duši) od sv. Faustíny Kowalskej. Chcem sa o ne podeliť aj s vami.

A nakreslila som slimča...

Aj ja sa chcem dívať na svojho Stvoriteľa s takou dôverou.

Streda 7. 6. 

"Dieťa sa nezaoberá tým, čo bolo, alebo čo bude, ale žije pre prítomnú chvíľu." (Denníček, sr. Faustíny)

Ďakujem. Ďakujem za pripomenutie známej pravdy. Ak chcem byť ako dieťa, môžem s úplnou ľahkosťou zabudnúť na to, čo bolo, a nestrachovať sa nad tým, čo bude. Nepripomínať si svoje minulé zlyhania, alebo krivdy. Nenaparovať sa nad bývalými úspechmi. Ani sa nestrachovať, ako zvládnem budúce výzvy... Prežívať prítomný okamih. Byť naplno tu a teraz - v situácii, v ktorej som práve prítomná. Ako ten malý chlapček v autobuse, čo nevedel pochopiť, keď mu mamička vysvetľovala, že sa s ním kamarát možno nebude chcieť dnes hrať, keďže mu včera povedal čosi škaredé. Ani Boh si viac nepripomína moje včerajšie hriechy, ak som ho už poprosila o odpustenie.

Dnes som vďačná aj za jahodové gule. Chystám sa na ne už od nedele, keď sme dostali jahody od svokrovcov, ale pripravila som ich až dnes. Som vďačná za vedierko jahôd, ktoré som dnes dostala a ktoré ma nakopli viac to neodkladať. A za manžela, ktorý sa na ne tak tešil a tým mi dodával energiu zvládnuť všetko s radosťou napriek únave. Aj za syna, ktorému chutilo, aj keď sa najprv tváril, že nechce. Za babičku, ktorá si na nich tiež pochutila. ... A potom ešte za veľa vecí, ktoré s jahodovými guľami nijako nesúvisia.

Odfotila som si dnes fontánu: Som vďačná za vodu vo všetkých podobách. Včerajší dážď a dnešné ochladenie, fontány v meste čo zmierňovali horúčavu , vodu, ktorú môžem piť (minerálky, vodu z vodovodu, mätovú či uhorkovú vodu...), i vodu v ktorej sa môžeme umyť...

A nakreslila som slimča. Asi sa veľmi nepodobá, chcela som zobraziť slimáka, čo sa oddane díva na svojho tvorcu H. Ch. Andersena na jednom bratislavskom námestí. Aj ja sa chcem dívať na svojho Stvoriteľa s podobnou láskou a dôverou.
 

Som vďačná za vodu vo všetkých podobách.

Štvrtok 8. 6.

"Čo mi osoží, keď ma budú iní chápať a uznávať, alebo milovať, ak by som nebola spojená s Ježišom? A ak som spojená s Ježišom, čo (kto) mi môže ublížiť?" (Denníček sv. Faustíny)

Vďaka za túto myšlienku. Myšlienku istoty a bezpečia. Nemusím sa znepokojovať pre mienku iných. Nemusím sa znepokojovať ani pre vlastné slabosti. Záleží len na jednom, aby som ostala spojená s Ježišom. Modlím sa a prosím, nech sa toto spojenie nikdy nepreruší, ale stále rastie a zdokonaľuje sa!

Som vďačná za podporu, ktorú som v tento deň cítila. Vďaka za podporu od Boha. (Istotu, že som v Jeho rukách a že sa nič nemôže stať bez jeho vedomia a dovolenia... Modlitba, nachádzanie istoty v zverení duší na ktorých mi záleží Bohu. Istota, že keď som s Ním, na ničom inom nezáleží.) Ale som vďačná aj za podporu od manžela. A od ďalších ľudí, na ktorých mi záleží...
 


Piatok 9. 6.

Uvedomila som si (znovu!), že má zmysel spoliehať sa len na Pána. Znie to možno ako alibizmus, ale nie. Viem, že musím urobiť všetko preto, aby som bola pripravená, robiť veci najlepšie ako sa dá. Pripravovať sa, používať svoje talenty, svoje skúsenosti, intuíciu, i námahu. Ale nemôžem ostať pri tom a spoliehať sa na svoje prirodzené dary. Ak to urobím, ak začnem veriť sama sebe, svojim schopnostiam a skúsenostiam, vždy sa veci začnú kaziť. Aj dnes tak bolo. A hneď ako som situáciu odovzdala (späť) do rúk prozreteľnosti, začalo sa viac dariť. V prospech blížneho.

A okrem iného som dnes vďačná za odpoveď od vydavateľstva Kumrán. Viac si môžete prečítať v tomto samostatnom príspevku.

Sila života.
A že nejaká cibuľa ostala aj nevyrastená - na varenie

Sobota 10. 6.

Na tento deň nám Ann pripravila tému: Dary o 8:00, o 12:00 a o 20:00. Nuž, keď sa spätne obzriem na tento deň, nachádzam množstvo darov...

8:00 - som ešte spala. Fíha, konečne som dohnala spánkový deficit. Vďaka!

12:00 - Prichádzame na chalupu. Chystám obed a polievam kvety v oknách. Som vďačná za tú zeleň okolo, za prírodu, vzduch, lúčne kvety, dážď, dobrý vzduch... Som vďačná za vyrastenú cibuľu, ktorá zase nepočkala, kým ju uvarím, ale začala sa predierať z cibuľovníka na svetlo. A tiež cítim vďačnosť, že nejaká cibuľa ostala aj nevyrastená, na varenie. Vďaka za dobrý obed a za manželovu spoluprácu pri jeho príprave...

20:00 - Užívali sme si spoločnú hru. A upečenú bublaninu. Aj spoločnú prácu na nej. Každý priložil ruku k dielu, ručne sme šľahali sneh aj žĺtka s cukrom a olejom.. Vďaka za dobrú náladu, za spoločenstvo rodiny.
 





Nedeľa 11. 6.

"Sme ľúbeznou Kristovou vôňou..."
(2Kor 2,15)

Ja som dnes vďačná (okrem iného) aj za túto kytičku voňavých levanduliek. Už kvitnú. Ešte sú síce kvietky mladé a ak ich nechám bez vody skláňajú sa a vädnú. Ale kvitnú, a šíria vôkol seba nádhernú vôňu.

Pri tej príležitostí si uvedomujem aj iné vône. Nielen levanduľu v záhone i vo vázičke, ale aj vôňu prírody všade okolo, vôňu domova... A tiež ľúbeznú vôňu Kristovu, vychádzajúcu z jeho verných. Aj "vôňu človečiny", ktorú cítim pri stretnutí s inými ľuďmi.

Ďalšie dary a darčeky, ktorými som bola v nedeľu obdarovaná si asi nechám pre seba. Možno spomeniem už len zmrzlinu zabudnutú vo vypnutej mrazničke na chalupe. A prečo ju považujem za dar? Čítajte ďalej...
 

Kytička voňavých levanduliek. 

Pondelok 12. 6.

Nikdy nie som sama. Ani v práci, ani v problémoch, ani... nikdy. 

Som vďačná za tú istotu, že nie som sama - nikdy! Vďaka za makové šúľance na obed. Za CD sestry Faustíny (audiokniha Denníček). Za knihu ktorú čítam (Hlas vo vetre od F. Riversovej). Za spoločné pozeranie seriálu (Jak prosté) večer s manželom.

Ale asi najväčším (a najpríjemnejším) darčekom dnes bol výlet na chalúpku. Len na chvíľku - tam a hneď zase naspäť. Aby sa zmrzlina, ktorú sme tam včera zabudli nepremenila na nebezpečnú "príšeru", rozťahujúcu svoje zelené chápadlá von z chladničky. Bol to príjemný výlet, ktorý sme si dopriali s celou rodinkou. Užili sme si spoločný čas v aute, i večeru v kúrii cestou. A navyše sa mi podarilo roztopenú zmrzlinu upratať nečakane ľahko.


Utorok 13. 6.

V prvom rade som dnes vďačná za samotný dátum - 13. jún. - výročie druhého zjavenia vo Fatime.
Posolstvo, ktoré mi tento rok tak výrazne prinášajú fatimské zjavenia. (Viac v tomto príspevku) A zároveň možnosť získať plnomocné odpustky pre niektorú dušu v očistci - t.j. otvoriť jej vstup do večnej blaženosti v nebi. Som vďačná za svätú omšu, na ktorej som sa zúčastnila a za všetky milosti skrze ňu obsiahnuté. Vďaka za tú veľkú lásku ukrytú v Eucharistii. Vďaka za spoločenstvo pri modlitbe ruženca (v kostole). Vďaka za posolstvá z Fatimy. ...

Som vďačná za čas so svojim drahým. Aj za čas na napísanie blogu. Vďaka za možnosť zastaviť sa počas dňa... a za mnohé ďalšie veci, o ktorých tu už nebudem písať. Vďaka!


Želám aj vám príjemný a radostný týždeň a vedomie, že ste stále milovaní a obdarúvaní krásnymi darmi. Či už je to zjavné na prvý pohľad, alebo ich krásu a hodnotu musíte hľadať s námahou. Nech radosť napĺňa vaše srdce.