Stále znova sa obraciame k Bohu. Aj teraz.

V súčasnom pôstnom období hodnotím svoje obrátenia...

Bolo ich veľa. Je ich veľa. A sú dôležité, sú potrebné a sú cenné. Každé z nich ma priviedlo bližšie k Bohu aj k ľuďom. Ďakujem Bohu za dar obrátenia, za  jeho trpezlivosť a lásku k nám, ku mne. Mnohokrát som prišla na veci, ktoré som dlhú dobu robila zle... Nevidela som to tak... Boh mi ukázal, ukazuje mi cestu von z tých pomýlených ciest. Som za to veľmi vďačná a hlavne si cením to, že aj ja môžem byť vľúdnejšia k iným, ktorí robia chyby, lebo viem, koľké som urobila a stále robím ja. Obrátenie e podaním ruky Bohu..., je úprimnou ľútosťou a túžbou milovať ho...

Čítala som, že ak máme problém vo vzťahu k ľuďom, máme problém vo vzťahu k Bohu. Rozmýšľala som nad tou vetou, nedala mi pokoja. Prišla som na to, že môj vzťah k Bohu je v mnohom veľmi nekvalitný a úbohý... Samozrejme Boh všetko vie a hľadí na srdce človeka. Aj človek má byť pozorný a úprimný voči Bohu, má byť autentický a pravdivý. Samozrejme sa snažím byť taká, len nie vždy, nie úplne a nie vo všetkom. Zistila som, že mnohé robím "nasilu", nie z lásky a skutočnej radosti... že veľakrát ma to niečo stojí. A ani by som to nechcela dať... Napríklad "môj čas"..., moje sily, keď práve bojujem o to, aby mi z nich niečo zostalo pre tie "moje veci"... alebo aj prostriedky. Nie, nemyslím najskôr na Boha a na blížneho ale na seba! Na moje veci, na moju rodinu, na moje záujmy... Ach, to je sklamanie! Pritom som si bola tak istá, že dávam Bohu rada a veľa! Nie, nie je tak. Ale je to dobre, že som to mohla uvidieť... Padol z môjho srdca kus moje pýchy a sebaistoty. Môžem sa priblížiť k Bohu. Môžem ho žiadať, aby mi pomohol, robiť lepšie, inak. Aby ma priviedol k skutočnému obráteniu. Aby som sa naučila modliť a žiť ako ten mýtnik, čo mu hovorí: "Nie som hoden"... ktorý vedel, čo viem aj ja. Že nie som lepšia, ako iní, že bojujem so slabosťami ako iní a vôbec nemám "lepšie" pozície a prednosti. Nie. Som človek. Mám slabosti a robím chyby. To ma však robí schopnou rozumieť iným, robí ma ochotnou ísť k Bohu, lebo iba On ma z týchto malostí vyslobodí.  On mi dá poznať, ako z nich môžem vyjsť...

Ďakujem za dar ľudskosti, ktorá ma robí slabou a zraniteľnou, a zároveň úžasne schopnou znova vstať a ísť po tejto ceste s ínými ľuďmi, ktorí sú mi veľmi podobní, sú ako ja! Ďakujem za to, že mňa a iných Boh vždy prijíma s láskou a dáva nám silu a radosť z obrátenia. Som bohatá na jeho milosti... Chcem žiť naplno moje obrátenie, chcem  milovať Boha Lásku. Viem, že sa podarí, azda - isto aj v mojich vzťahoch prejavím lásku a radosť z toho, že Boh je mojim Otcom a Pánom, milujúcim a úžasným..., s Ním som schopná lásky a obrátenia.

Mám zaostrené na obnovu vzťahov. Chcem obnoviť môj zťah k Bohu, k sebe a k blížnemu. Chcem žiť moje vzťahy naplno. Aj keď s chybami Viem zasa vstať a nanovo a skutočne milovať. Modlitba a odpustenie sú moje oporné body. Boh nepočíta pády človeka, ľudia áno. Nie je to podstatné. Boh odpúšťa stále, som na ceste obrátenia. Ak budem ja ochotná podať ruku inému, Boh to nikdy neodmietne mne... Nepočítam moje pády, ani pády iných... Boh ich nepočíta. Nepočítam obrátenia. Verím. Verím v lásku Boha a ľudí. verím v milosrdenstvo Boha. Je bez konca. On je láska. Ja sa stávam... láskou. Verím v obnovenie vzťahov. Viem, verím, že sa nám to podarí.

+