Môžeme mať radosť bez konca.
November nie je iba mesiacom zamyslení a úvah o konci života človeka, o smrti, o dušičkách, o téme konca sveta, ako nám to približuje Písmo v čítaní pre toto obdobie. Nie je dôvod na smútok. V novembri, môžeme žiť radosť z nádeje na nový život v Bohu, ktorý už začal v nás.
Ako prídeme k radosti?
Po stupienkoch, po krôčkoch, nie naraz. Radosť sa zrodí v nás, ak prichádzame k Bohu a stretáme sa s Ním, napĺňa nás radosť z jeho prítomnosti. Nemožno ju získať, nemôžeme si ju vynútiť. Môžeme sa s bázňou priblížiť k Najvyššiemu a zostať s Ním, sila našej túžby po Bohu zrodí radosť....
Radosť k nám prichádza
Počítame dary Boha, ktorými nás zahŕňa každý deň, sme deti vďačnosti. Radosť prichádza aj vtedy, keď sami ideme k inému, aby sme darovali radosť inému. Nie že by sme mali nazvyš, veď práve teraz, v novembri sa nám zdá, že jej niet, ako ju ešte aj darovať inému? To je tajomstvo dávania sa, ktorému nás učí Ježiš. Je tak vo všetkom, čokoľvek dáme, sami dostávame. Neplatí to iba pre radosť. Nie je to zákonitosť dávania, je to iba štedrosť Darcu, ktorý nás vždy predbehne v dávaní. Nie je to dávať, aby som dostala. Je to dávanie v štedrosti srdca, je bez očakávania opätovania, iba také mi daruje bohatstvo a plnosť.
Radosť sa rodí z dávania
Radosť k nám môže prísť ako tichý "pocit", ak sa blížny usmeje alebo začne ako dieťa skúmať svoj dar... Alebo príde, ako malé dieťa s naširoko roztvorenými očkami, ktoré si prosto sadne na kolená a neprestane hovoriť jeho malé slová, plné života a radosti. Možno príde ako dopis od priateľa, ktorému sa cnie a chce nás zasa stretnúť, alebo príde ako mail. Radosť má rôzne podoby. Sami zistíme, kde sme stretli radosť a ako vyzerala. To je hľadanie, a nachádzanie radosti. Nie ako hľadanie niečoho, čo sme stratili, ale ako vyzeranie zorničky, ako pohľad do srdca, v ktorom je Boh, ako pohľad na dieťa, na matku, ktorú milujem, je ako objavenie zázraku, to je hľadanie radosti v srdci človeka. Je to hľadanie Boha, ktorý je všetko vo všetkom, plnosť krásy a radosti nového života.
Nie je ťažké žiť v radosti
Nemusím sa namáhať, lebo Boh dáva svojim miláčkom vo sne... Neznamená to záhaľčivosť alebo pasivitu. Je to skôr odovzdanie sa a zotrvanie v očakávaní Pána..., lebo viem, že prichádza. Kedykoľvek ho môžem vyzerať, ako vyzerá snúbenica svojho snúbenca, pripravuje všetko na toto stretnutie a ak ho zbadá v nádvorí, raduje sa, beží k mu v ústrety a už ho nepustí preč... Z očakávania sa zrodí radosť, ako sa tešíme na stretnutie s blízkym človekom. Pripravujeme nejakú pozornosť, niečo milé, ideme na stretnutie.
Ešte ľahšie je, požiadať Ježiša.... Namaľuj môj životako to robí Michael Talbot
Želám vám skutočnú radosť v srdci