Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ Skutky apoštolov 1, 1-11; Miesto, kde sa to uskutočnilo
NANEBOVSTÚPENIE PÁNA
Muselo to byť dojímavé, keď Ježiš vystupoval do nebies, aj apoštoli tam zostali stáť, ako prirastení. Videli Ježiša v tej podobe posledný krát.
Mala som dnes podobný zážitok... Počúvala som na rádiu Horeb o Ježišovi, ktorý odchádza a zahalil ho oblak... Kňaz mal nádhernú meditáciu a používal paralely z Písma, vďaka tebe, môj Bože! Vďaka že si s nami, preto si vystupoval do neba, aby si nám daroval Ducha svätého...
Vrátila som sa v spomienkach do Svätej zeme, boli sme tam! Dotýkali sme sa miest, kde chodil po zemi tento Ježiš! Chvála tebe Bože! Hovorí sa, že návšteva Svätej zeme je piate Evanjelium, zastavím sa mysľou na tých miestach stále znova, keď počujem Evanjelium...
Keby iní videli, čo vy vidíte a počúvali, čo vy počujete... Aká výstižná veta!
Chválim ťa bez prestania, Pán a Boh!
+
Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané vrcholku na Olivovej hory. Jedna stará správa hovorí: „Na celej Olivovej hore nie je asi žiadne vyššie miesto ako to, odkiaľ Pán podľa tradície vystúpil do neba.“ Zároveň už od počiatkov kresťanstva bolo toto miesto uctievané ako miesto, kde Ježiš vyučoval svojich učeníkov a kde im zjavil tajomstvo konca sveta. Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Vieme, že tento chrám bol postavený ku cti Nanebovstúpenia Pána.
Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614 „sotva čo perzský vojvodca zoskočil z koňa“. Posledný, kto opisuje krásu Eleony, je jeruzalemský patriarcha Sofronius (7. st.), ktorý píše v jednej oslavnej piesni: „Rád by som sa ponáhľal na miesto, kde Pán zasväcoval svojich učeníkov do Božích tajomstiev. Tu by som rád zotrvával. Potom by som rád vyšiel veľkou bránou dopredu na schody a obdivoval krásu Svätého mesta. Aké nádherné je pozerať sa na tvoju krásu z Olivovej hory, mesto Božie!“
Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba. Tieto stopy sú však len ľudovou tradíciou, nie skutočnými odtlačkami Kristových chodidiel. Dokazuje to i fakt, že o uctievaní stôp nie je zmienka v oficiálnej liturgii kostola Nanebovstúpenia.
Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes. A keďže i moslimovia uctievajú „proroka“ Ježiša, povoľujú kresťanom sláviť na tomto mieste jedenkrát v roku – na sviatok Nanebovstúpenia Pána svätú obetu.
To je kameň, ktorý je podľa ľudovej tradície miestom, kde stál Ježiš pri vystúpení do neba.
Nie je podstatné, či je miesto to isté, alebo to, že kameň tam bol dodatočne naaranžovaný. To, čo je dôležité je, že na tejto zemi žil Boh -človek, Ježiš Kristus, ktorý prišiel pre nás a pre našu spásu sa stal človekom.Bol umučený, zomrel, vstal z mŕtvych, ako povedal a vystúpil do neba. Toto je zem, kde sa tieto udalosti uskutočnili - Svätá zem... Jeruzalem.
Teba Boha chválime!
+
Zdroj text: http://www.horcicnezrnko.sk/Svata%20zem/Nanebovstupenie.html
Zdroj obrázky: google