.. totus tuus...
Najskôr maturita, ktorá bola náročná. Málo spánku, veľa únavy. No prišlo pozvanie.
Pozvanie, ktoré som vtedy brala ako dobrý spôsob odreagovať sa a trošku uvoľniť napätie.Tak som sa vybrala s ďalšími trinástimi mladými ľuďmi do Poľska k sestrám služobníčkam v Czestochowej. Prišli sme. Cesta bola požehnaná. Pomodlili sme sa ruženec.
Vystúpili konečne pred kláštorom. Sestričky nás privítali s otvorenou náručou. Ukázali nám naše izby a potom sme sa presunuli do jedálne najesť sa a nabrať posilu do ďalších niekoľko hodín.
Čakalo nás stretnutie s Ježišom. Prišli sme na stretnutie charizmatikov s otcom Danielom. Trošku som bola skeptická. Nemala som s takýmito stretnutiami dobré skúsenosti. No toto bolo iné. Začalo sa slávením svätej omše. Pri príjmaní som sa statočne držala hoci slzy som mala na krajíčku. Túžila som Krista prijať z rúk otca Daniela a tak v mojom srdci len zaznela táto jednoduchá túžba odovzdaná do rúk Matky. Verte či nie... Prijala som Krista z rúk otca Daniela no nielen v Eucharistii ale aj v jeho nežnom úsmeve. V tom momente ma prenikla tak veľká radosť. Asi nešlo o to, že to bol otec Daniel (teda trochu áno) no skôr som v tom okamihu precitla a pocítila, že môj Najdrahší má veľkú radosť, že mu dovolím aby sa stal hmotne fyzickou súčasťou môjho života.
A tak program pokračoval. Skončila sv. omša a prišla adorácia. Veľmi som sa na ňu tešila. Rada adorujem Lásku. Otec Daniel sa popri adorácií za nás modlil. Celé to vyvrcholilo modlitbou chvál. Diali sa zaujímavé veci, ktoré mi občas prišli prehnané, ale veď Duch veje kam chce a ako chce. Preto som sa snažila nevnímať nič iba prítomnosť toho Jediného. Toto bol asi druhý najsilnejší zážitok v mojom živote. Nikdy som nepokladala svoju vieru na emóciach. Teda nielen na nich.. V podstate som sa nestretala s otcom Danielom lebo kvôli nemu som tam nešla. ä Stretla som sa s Ježišom Kristom! Večer sme sa vrátili do kláštora. Noc bola pokojná no akási krátka :)
O ôsmej ráno sme vstali. Napali sa a potom na deviatu hodinu sme bežali na sv. omšu. Po sv. omši sme navštívili obraz Madonny Jasnogorskej. Po kolenách obišli obraz. Bolo to asi najdlhších 5 minút v mojom živote. Myslela som, že keď sú tam hladké kamene tak to bude ľahké no opak bol pravdou. Keď som sa utíšila kľačiach na zemi a vidiac rovno na obraz som sa veľmi rozplakala. Našla som svoje povolanie. Na jednej strane krásna a obrovská radosť na druhej strane strach opustiť mnohé veci. Tak som prosila o potvrdenie cez Sväté Písmo. Dostala som ho. Rozplakala som sa šťastím. V tom okamihu som sa rozhodla všetko robiť v Márií, s Máriou a cez Máriu pre Ježiša. Ja nehodná a hriešna som dostala tak úžasnú prostredníčku. Mám Matku, ktorú si ani nezaslúžim. Tak toľko z môjho času v Poľsku. Snáď vás to aspoň trošku poteší a povzbudí :). Mimochodom odporúčam navštíviť Czestochowu.
Zdroj fotografie: http://www.rozancowe-karty.com.pl/modlitwa/matka_boza_czestochowska_9.htm