Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. (Mk 10, 14)
Dnes keď som po dlhšom čase ráno zastala v kaplnke a kľačala, vzala som si do rúk Sv. Písmo a prečítala si evanjelium pre dnešný deň. Tieto slová mi utkveli. To pozvanie byť deťmi.
Tento víkend som mala animátorskú školu a písala som opravný postupový test. Učila som sa veľmi. Snažila som sa dať do toho najviac, čo som vedela no zároveň som si uvedomila, že to sama nezvládnem. Že potrebujem pomoc od Pána. Že veľmi potrebujem múdrosť Ducha Svätého. Nuž a tak prišiel osudný deň. Sobota a ja som poobede mala písať test. Samozrejme, že som bola trošku pod stresom, že som bola nalomená. Och, a keby len trošku. Bola som celá na rozsypanie. A tak som v spoločenstve pri rannej modlitbe tak všetko odovzdávala Pánovi a On mi daroval nádherné slovko : V ňom máme odvahu a prístup v dôvere skrze vieru v neho. (Ef 3, 12). Potešilo ma to a teda určite i posmelilo ísť ďalej. V čom však bol problém? Behom pár hodín som zabudla. Zrazu bolo pár minút pred testom a znova som začala mať strach. Bola som celá nervózna a neistá. A tak som znova zbehla do kaplnky na pár minút. A tam som znova dostala slovo o dôvere a vtedy som si povedala, že do toho pôjdem v odovzdanosti. Isteže po dopísaní testu som cítila pokoj. No tesne pred tým než som zistila výsledky som bola znova celá nervózna a nepríjemná.
Prečo vlastne toto všetko spomínam? Pretože keď som si dnes čítala ráno evanjelium a zastavila sa na tejto vete uvedomila som si hneď svoju situáciu zo včerajška. Na to, ako môj Najmilovanejší mi ukazoval a dával poznať svoju pomoc a blízkosť, ako ma ubezpečoval o svojej pomoci a blízkosti. No ja som i tak bola nepokojná a neverila slovu, ktoré mi bolo povedané. Neverila vlastnému Otcovi.
Asi až dnes ráno som si uvedomila, čo to pre mňa znamená. Až dnes ráno som si uvedomila, čo znamená byť ako deti. Veď všetci poznáme deti. Sú úprimné a odovzdané. Veria svojim rodičom všetko, čo povedia. Poslúchajú ich slová a tieto slová sa stávajú ich životom.
O čo viac ja, ako Božie dieťa by som mala počúvať a žiť slová svojho Ocka? Tak som sa dnes rozhodla. Chcem ísť do Božieho kráľovstva! Chcem byť poslušnou dcérou. A tak som prijala svoju identitu dieťatka.
Tak by som týmto chaotickejším článočkom chcela všetkých pozvať k dôvere dieťaťa. Dôvere odovzdanej. Ak mi povie skoč, skočím. Ak mi povie poď za mnou tak nechám všetko tak a pôjdem. Pokiaľ o niečo poprosím tak stačí dôvera a On ten najmocnejší Vládca to s veľkou láskou a radosťou splní.
A tak pozvanie znie: Buďme ako deti! Dôverujme bez obmedzení. Je to cesta každého z nás plná krás. :)
foto: Michaela J. Rolčeková