Vlani, keď Sv.Otec Benedikt tak nečakane odstúpil- mám ho doteraz nesmierne rada i pre jeho vynikajúcu teológiu a možno i preto, že sme po mame trochu krajania- som prekonala ťažkú chorobu a dlho som sa liečila. Z novej voľby som sa síce tešila, ale k srdcu mi František neprirástol tak rýchlo ako jeho dvaja predchodcovia, hoci ľudia jasali. Neviem byť spontánna, ale ak niečo alebo niekto zapustí do mňa korene pomalšie, tak je to potom navždy..

Potom som musela doháńať zmeškanú prácu a práve v stredy sa mi audiencie "neušli" a nedeľňajšie Anjel Pána som absolvovala medzi varením alebo rýchlo k televízoru po návrate zo sv. omše. Aj v čítaní som bola trochu lajdák.....

Povedala som si: fajn, je taký ľudový, prístupný, budú ho mať radi, páčili sa mi gestá smerom k jednoduchosti....ale nevenovala som mu nejakú osobitnú pozornosť.

Prvýkrát som spozornela, keď som dostala do rúk  Evangelii gaudium. Dostali sme to ako povinné čítanie všetky v spoločenstve. Napriek "povinnému"- som sa dala do čítania. No a veľmi pomaly som začala vnímať, do akej hĺbky ideme. Potom ma zaujala výzva denne čítať Písmo. Aspoň evanjelium. Naozaj, ťažko sa dnes bez tejto posily obstojí, nech sa priatelia nevyhovárajú, že to je ťažké- v katolíckych sú vysvetlivky a prvi kresťania nemali také vzdelanie ako mnohí z nás- prinajmenej maturitu. A bolo to určené aj im, nielen nám.

Pretože ma zdravotné problémy v nedávnych dňoch opäť držali doma, sedela som pri televízore a čo vysielali o Sv. otcovi Františkovi,z toho mi neušlo nič  s výnimkou porúch vo vysielaní. A tak som sa započúvala. Do všetkého, čo rozprával a zapozerala na jeho gestá.

Pritom som spomínala prenosy Pavla VI. pred 50. rokmi, ktoré som vtedy sledovala v Rakúsku....Bolo i to krásne, ale predsa len iné....ale bol to začiatok!

Totiž, hrialo ma u srdca, že Sv.Otec bol na miestach, ktoré som teraz už videla...takže som sa mohla sústrediť len a len na neho.

Prvé čo som objavila ako Ameriku- nesmierne pokorný muž. Iní to určite objavili skôr...gestá, modlitby, stretania s predstaviteľmi cirkví a štátov, ale aj ľuďmi na priestanstvách....Váha každého slova. Záujem o všetky oblasti ľudského života, o všetky sociálne vrstvy a nielen o katolíkov a kresťanov, ale aj iné náboženstvá....presvedčenie o tom, že všetci sme Ježišovou krvou vykúpené deti...výzva k sociálnej spravodlivosti, že nie je nemožnou...V Zajordánskej Betánii na mieste krstu Pána mi presne na tom mieste košický otec arcibiskup posvätil ruženec....Kostoly v blízkosti boli ešte rozostavané, veď len nedávno Jordánsko povolilo vstup na tieto miesta... Betlehem....rozprávanie o deťoch......koľko detí je na svete, a koľké sú šťastné?....Koľko ľudí v našej západnej Európe odmieta deti....čo je pre dieťa mama a otec.....

Objatie s pravoslávnym patriarchom....pozornosť predstaviteľov iných obradov a cirkví.....Nezbadala som nikde nejakú ľahostanosť.....akurát rýchlosť možnosti poklony  v Bazilike svätého hrobu mi pripomínala našu púť, hoci pápež samozrejme dostal viac času ako my, ktorým dovolili zotrvať na mieste minútu.....

Naoko korektné, ale rozhodne nie chladné prijatie hlavami štátov....na pozvanie predstaviteľov "do svojho domu vo Vatikáne" som vstala z kresla a hoci sama v byte, tlieskala. Potešila som sa, že i mučeníkom holokaustu vzdal česť....Bergen-Belsen a Ravensbrúck boli miesta, kde sa ocitli aj moji príbuzní.....

Bazilika národov....spločný Otčenáš....stretnutie so zasvätenými a kňazmi....dlho budem spomínať a verím, že sa objaví niečo v tlačenej podobe aj mimo stručných správ v Katolíckych novinách....aby bolo možné sa k tým hlbokým prejavom vrátiť.

Rozlúčka na letisku....odlet....a za pár minút výzva na maili: klikni si link a ideme pápeža Francesca sprevádzať modlitbami....bol zadaný let, lietadlo....a darilo sa! .....nespočetný kŕdeľ žltých "mušiek" ma vôbec neunavoval, dali sa pomodliť za tú dobu rozjímavo všetky štyri diely posvätného ruženca. Okolo polnoci som sa pobrala spať.....škoda, že cesta bola tak krátka....bola by som Sv. Otcovi dopriala ešte Genezaretské jazero, kostol Petrovho primátu, kostol Blahoslavenstiev, Nazaret, horu Tábor......

Ale on splnil svoju misiu, splnil ju nádherne a splnil ju aj na mne. Som šťastná, že som  ho teraz spoznala bližšie a je mi ozaj akoby otec...Živ , Bože, Otca Svätého!