Posledná júlová nedeľa.Do sv. omše chýba asi 20 minút. Ľudia sa prestali modliť recitovaný ruženec, je ticho a ja si drzo sadám do prvej lavičky, chcem vidieť nebeskú Matku celú, lebo možno je to posledný krát, čo som tu. Po krátkej adorácii Eucharistie premýšľam....
Mamička drahá....ešte nemáš na rukách malinkého Ježiša , a predfsa vidno, že čakáš bábätko a kráčaš nám v ústrety tak, ako za svojich čias Alžbete a vystieraš ruky na pozdrav.
Prišla som Ti poďakovať. Keď som tu bola prvýkrát, mala som asi 12 rokov a nemala som potuchy, o čom sú Zdravasy medzi Otčenášmi. Išla so mnou babkina pomocnica v domácnosti, Mary, lebo babka mala fyzicky i mentálne postihnutú sestru. Mary mi to potom s tými Zdravasmi vysvetlila. Ďakujem za ňu, už zo štyridsať rokov odpočíva na vlašanskom cintoríne.
Potom ma zobrala kamarátka z gymnázia a nocovali sme tu pod širákom, jej ocko nám požičal dvojitý spacák. Nepršalo. Prišli sme Ti poďakovať, že sme sa obidve začali lepšie učiť. Ďakujem Ti i dnes za to.
Potom som sem chodila s partiou z fakulty, tajní policajti nám vytriasali batohy, druhá partia nám povedala, že hľadajú samizdatové breviáre. Niektorým vzali jedlo. Ale aj tak vďaka, tu sme sa naučili tak opravdivo deliť.
Ďakujem Ti za Števka. Bol to mladý kňaz, v mojich rokoch, a vždy mal jeden rok dovolené kázať a druhý spovedať. Oboje nemohol.vedela som však dozaista.....sedí v tej búdke, pred ktorou je najväčší rad. Po deviatoch rokoch kňazstva si ho Pán zobral. Bol to prvý krásny zážitok, že kňaz môže byť aj brat a priateľ, s ktorým sa možno vzájomne za seba modliť.
Ďakujem Ti za to, že mamička sem vyšla strmo peši, i keď mala oveľa viac rokov ako mám teraz ja.
Ďakujuem Ti, že som nepotrebovala nejaké zvláštne zjavenie, aby som si Ťa obľúbila. Naučila som sa ľúbiť Ťa takú, ako o Tebe píše evanjelium .
Ďakujem Ti, že som našla prastarý originál klokočový ruženec po babičke. Žiaľ, vzali mi ho pri domovej prehliadke a musela som čakať do prázdnin na nový. Dostávali sme návštevy z cudziny a ja som do listu nakreslila, že potrebujem + a 10xo a to celé v zátvorke krát 5.
Ďakujem Ti, ako si mi pomáhala premáhať strach z prvých spovedí, keď sa Števko odsťahoval do neba.
Ďakujem za duchovného otca, ktorý mi v duchovnom vedení zastúpil Števka a sprevádza ma dodnes.
Ďakujem Ti za láskavého pána dekana, ktorého som iba raz pozdravila od rodiny jedného lekára- a keď na Hore žiaden sviatok ani sv. omša cez leto neboli, dôveroval mi a dal mi kľúče, aby som mohla tú krásu ukázať zahraničným hosťom.
Ďakujem Ti za azyl....pripomenula som Ti, ako ste s Jozefom a Ježiškom museli utekať do Egypta a ja som niekoľko rokov pre svoje rozhodnutie sa za katolícku vieru nesmela do otcovského domu. Poslala si mi kráľovské bývanie v inom, a- tiež pútnickom meste.
Ďakujem Ti za roky "odmäku" a napokon definitívnej slobody, za možnosť študovať, za otca biskupa po 40 rokoch, za dobrých knazov, ktorí boli Tvojimi žiakmi. A za návštevu Svätého Otca Jána Pavla, ktorý tu na pláni pod horou slúžil svätú omšu.
Ďakujem Ti za to, že tu smiem byť , že sa nájdu milí ľudia, ktorí ma sem privezú.A toho roku dokonca druhýkrát.
Matka naša, stráž nám náš krásny Spiš, kde osem storočí žije vedľa seba v zhode päť národností. Žehnaj vežiaky, stredoveké námestia i chalúpky pod Horou. Vypros nám seminaristov, ktorí neďaleko trávia čas prípravy na nasledovanie Tvojho Syna a to, aby sa nebáli vložiť svoje ruky do biskupových....nedaj, aby náš drahý seminár zanikol.
Žehnaj celý tento kraj a.....
zazvonil zvonček, zneje organ, vchádza kňaz a začína svätá Obeť.
Mama naša, ďakujem, že smiem byť dnes taká šťastná a daj také šťastie aj iným, ktoríé ho potrebujú. Amen.
Obrázok: kópia levočskej Matky Božej zo spišského seminára