Edith Jesenická píše prevažne verše z medicínskeho prostredia, pretože v ňom strávila mnoho rokov ako pacientka i sestra-asistentka. V tejto službe vidí aj duchovný rozmer.
Edith Jesenická: SESTRA
Do brieždenia, ticha, či štebotu vtáčkov
Čo nám preťal sladkú, či bezsennú noc
V galériu očí, pokojných, či s plačom
Vchádzaš. Ani nevieš, akú ty máš moc.
Sestrička....hej, sú i také, čo sa vadia
Berú hračky, kváču za vlásky.
Aj závisť sa zjaví, niekedy priam hadia
Keď v puberte ide o lásky.
Kto vymyslel potom meno službe
Ktorá dáva svojho srdca kus
Tým, čo trpia, zoslabnutým? Túžbe
Po cti, sláve nemá kto dať plus.
Takže SESTRA. Tento pojem známy
Znamená tú, ktorá počuje.
Na ktorú smieš uprieť pohľad priamy
A deliť sa, ak sa raduješ.
Môžeš vystrieť ruky, padnúť kolo krku
Keď ťa zrazu schytí beznádej.
Srdcom sestry nie je vagón štrku
Ani kniha, ktorá nemá dej.