Dokončenie príhovoru o. Mariána Kuffu z minulého týždňa aj s audio záznamom príhovoru.

Vrátim sa k času, keď som bol zamilovaný. Čo myslíte, kedy som sa zamiloval do svojho dievčaťa? Boli sme kamaráti a rozprávali sme sa. Nikdy mi nenapadlo, že by sme sa mohli dať dohromady. No a keď sme sa tak rozprávali, naraz povedala: „Maroš, som rada, že som žena. Chcela by som, aby si vedel o tom, že som hrdá na to, že som žena“. Pozrel som sa na ňu a uvedomil som si, aká je pekná. Keď prijala to, že je žena, stala sa pre mňa neodolateľná. Keď žena chce byť ženou, chce byť aj muž mužom. Vedľa správnej ženy chce byť muž správnym mužom. Žena nemá víťaziť nad mužom svojimi svalmi, ako je to zobrazené v mnohých filmoch. Príde žena v kanadách so samopalom. Vbehne, vykopne dvere a začne strieľať. Dá pod zuby dvojmetrovému chlapovi. Vtedy si vždy pomyslím, že je to hlúposť. Na to sa nemôžem pozerať. Je to odporné.
Keby som sa opýtal žien: „Chcela by si mať muža, čo si nalakuje nechty, zoberie pilníček...?“ Fuj! Tak to je škaredé – zoženštený muž! Ani normálny muž nechce zmužštenú ženu. To si uvedom, žena. Toto normálny muž nehľadá. Mal som spolužiačku, ktorá bola kočka. Veľmi pekné dievča. Napriek tomu nie je dodnes vydatá. Keď prišla medzi nás chlapcov, v ústach mala cigaretu, zahrešila si... Aj sme ju vzali medzi seba a mali sme z nej srandu. Dodnes sa nevydala. Normálny muž toto nehľadá. On hľadá to, čo nemá. Čo to je? To, čo je najkrajšie na žene. A čo je na nej najkrajšie? Ženskosť. Keď je žena ženou, stáva sa pre muža magnetom. Mal som aj inú spolužiačku. Bola skromnejšia, ale všetci chlapci za ňou „šaleli“. Priznám sa, že aj ja. Čo bolo na nej také príťažlivé? Po rokoch to viem – jej ženskosť. Prijala to, že je žena. Nedajte si, ženy, vymeniť za titul magister najväčšiu hodnosť matky.

Svätý Jozef bol prototypom správneho chlapa. Nebol to hocijaký diletant, ktorý ide z Nazareta a len tak s tehotnou manželkou blúdi. V Nazarete mal všetko pripravené, ale poslúchal Boží plán. A Boh dal cez neho všetkým mužom lekciu pokory. Keď šiel Jozef do Betlehema, Mária mala tesne pred pôrodom. Nekričala: „Rob niečo! Si neschopný muž! Ja som Božia Matka. No rob niečo!“ Koľkokrát žena práve takto sužuje muža. Toto Mária nerobila. Jozef našiel za Betlehemom len takú maštaľ. Nemal na výber. Musel to tam vyčistiť, ale stále to bola len maštaľ. Muž, dobre počúvaj – ženu si Boh vybral na to, aby z maštale spravila chrám. Nie teba, aj keď si hlava. Žena porodila do maštale lásku. A žena z maštale spravila chrám. Prvý a najkrajší. Tvoja manželka môže urobiť to, čo ty nemôžeš. Boh stvoril ženu na to, aby spravila z maštale chrám. Z ktorej maštale? Z každej: v škole, v úrade, vo fabrike, na ulici... Podstata materstva je rodiť. A čo rodiť? Lásku.

Sú tri druhy materstva: duchovné (zasvätená osoba), telesné (v rodine) a to, keď žena nie je ani zasvätená, ani vydatá, ale je matkou tam, kde žije. Jedno z tých troch materstiev je pre každú ženu. Žena nebude šťastná, kým nebude matkou. A podstata materstva je rodiť. Rodiť lásku. Toto má urobiť tvoja manželka a ty muž ju máš chrániť, aby robila to, na čo ju Boh stvoril. Okrem rodenia detí má žena dojčiť. Moje matky s deťmi v inštitúte nechcú dojčiť. Nerozumel som tomu. Vraveli, že to má nejaký vplyv na postavu. Išiel som teda za známym primárom: „Pán primár, má dojčenie nejaký vplyv na ženu, na jej postavu?“ „Ale čo ste, pán farár! Kdeže. Práve naopak. Keď žena dojčí, vytvára sa nádherný zväzok medzi dieťaťom a matkou.“ Ale viete, tie moje matky zoberú Bebu alebo Sunar. Keď im dajú najesť o šiestej, do dvanástej majú pokoj, lebo dieťa spí. To, že má potom tráviace problémy, ich už nezaujíma. Áno, keď žena dojčí, musí oveľa viac k dieťaťu vstávať. Koľko ju to stojí... Je vyčerpaná. Ale dáva niečo zo seba. To, čo nemôže dať muž. Dáva zo seba lásku. Žena, nemáš len porodiť lásku, máš ju aj udržiavať. Niečo ťa to stojí. Ten známy primár mi ešte povedal: „Pán farár, deti by nemali kopu alergií, keby ženy dojčili. V materinskom mlieku je toľko protialergických látok!“

U mňa v inštitúte rodila jedna 14-ročná matka. Najprv chcela potrat, potom sme to „uhrali“ na adopciu. Tak som sa trápil, čo bude s dieťaťom. Mám však v inštitúte jednu zasvätenú sestru, ktorá mi povedala: „Neboj sa nič. To nechaj na mňa.“ Myslím si: Čo môžem nechať na ňu, keď dieťa ide na adopciu? A to hneď po pôrode a matka ho nesmie vidieť. Predstavte si, tá sestra prišla tam a pri pôrode zobrala tú malú, čo sa narodila, a hneď ju priložila k matke. Na to matka povedala: „A nedám!“ Dieťa v nej prebudilo materinský cit. Bolo to krásne. Slzy sa mi tlačili do očí. Nedajte sa, ženy, vtlačiť do chorej emancipácie.

Pred časom k nám z Belgicka prišli Belgičanky. Boli tenké ako špáradlá. Povedali mi: „Marián, my sme na západe troška ďalej ako vy. Sme rovnocenné s mužmi. Chceme robiť to, čo muži.“ „Na stavbe?“ „Hej.“ „Všetko?“ „Hej.“ Dobre, myslím si, na teoretika je najlepší praktický príklad. „Dobre. To, čo hovoríte, dievčatká, si vyskúšame v praxi.“ A ony, že sú pripravené. Uvidíme. Kopali sme kanál. Každému z chlapcov som rozmeral po tri metre, dal im krompáč a lopatu. „Dievčatá, nech sa páči.“ A rozmeral som aj im po tri metre... Myslel som si, že prasknem. Všetci chlapi sme sa pozerali cez okno a smiali sa. Taká chudá Belgičanka, jazyk mala zaseknutý medzi zubami, nohy do x... nevedeli sme, či ona kýva s krompáčom, alebo on s ňou. Doobeda boli z emancipácie vyliečené. Prišli na obed a rozvalili sa: „Marián, nevládzeme.“ Mali krvavé mozole. „Nie, nie, dievčatká, kanál treba dokopať.“

Aha! Boh vás na toto nestvoril, ženy, aj keď to hlása dnešný liberalizmus. Žena nevyhrá nad mužom svalmi alebo rozumom. Má jedinú dovolenú zbraň, ktorou môže vyhrať – srdce. Ak žena vyhrá nad mužom srdcom, muž nie je porazený, ale pozdvihnutý. A nielen on, ale spolu s ním celá rodina a spoločnosť. Mravnosť spoločnosti udržiavajú ženy. Koľko žena dovolí, toľko muž vezme. So ženou stúpa aj klesá mravnosť. Najlepšia nádoba na lásku je ženské srdce. Muž je ten, ktorý sa chce napiť, žena je tá, ktorá sa dáva napiť. Žena sa má podriadiť mužovi. Nie preto, že to povedal farár zo Žakoviec, ale preto, že je to v Božom pláne. Ak sa žena nechce podriadiť mužovi (môže byť aj taký prípad), nech sa nevydáva. Keď sa nechcem podriadiť biskupovi, prečo by som mal ísť za kňaza? Budem zlý kňaz. My s biskupom sme ako manžel s manželkou. Biskup je ako muž a kňaz ako žena, ktorá musí poslúchnuť, keď chce požehnanie. Žena nie je menej, keď sa podriadi mužovi (aj keď je menej svätý, aj keď je menej múdry) okrem hriechu.

(z homílie otca Mariána Kuffu, farára zo Žakoviec, na púti mužov v Hrabskom)

Prebraté z časopisu SLOVO – časopisu grécko-kalolíckej Cirkvi na Slovensku.
Uverejnené so súhlasom redakcie spomínaného časopisu ako aj samotného o. Maroša.

Súvisiaci článok:

Hlava a srdce (1)

Audio nahrávka príhovoru  (vypočuť si ju môžete po kliknutí na odkaz).