Dnešné evanjelium vyjadruje podstatu toho, po čom túži Boh. Aby v tej rozhodujúcej chvíli mohol povedať "Vitaj, teba poznám! Veľa sme toho spolu prežili... Joj, to sú nádherné spomienky! Pamätáš, vtedy keď..."

Vždy budú mnohí interpretovať slová o tesnej bráne ako nevyhnutnosť usilovať sa o nebo, snahu dosiahnuť spásu a podobne. Verím, že spásu nemožno dosiahnuť, ale možno prijať Otcov dar záchrany a skrze tento dar milovať Boha, žiť vo vzťahu s Ním, fungovať a konať v blízkom partnerstve s Ním, budovať a reprezentovať tu na zemi Jeho kráľovstvo a neustále prebývať v Jeho diele odpustenia, milosti a lásky voči nám - inak povedané, prinášať naše nebeské domáce prostredie sem a zem. "Veď naša vlasť je v nebi" (Flp 3, 20).

Verím, že Boh hľadí človeku na srdce, že oveľa viac, než na úspešnosť výsledkov, pozerá na vnútro. Vôbec nespochybňujem, že Boh sa raduje, ak konáme dobro, slúžime ľuďom a naozaj sa správame ako Ježišovi učeníci (nielen slovne, ale aj skutkami). Ale nezabúdajme na to, že aj učeníci boli lajdáci, zradcovia, vadili sa, mýlili sa a porobili kopec hlúpostí, a pri niektorých ich nápadoch sa Ježiš za hlavu chytal (inak povedané, potrebovali aby ich zachránil, pretože nemali ako vyvážiť svoje nedostatky a hriechy, iba Jeho obeta to mohla spraviť). Mali vzťah s Ním a to je naozaj podstatné. Neboli len pozorovateľmi, ktorí by sa hrdili tým, že chodili s Ježišom, videli ho vzkrieseného a počuli ho kázať. Boli aktérmi, uskutočňovateľmi. Boli tí, ktorí chodili a hlásali, uzdravovali, vyháňali démonov, a ak niečo pokašľali, prichádzali k Bohu, k svojmu Otcovi, vyznávali svoje nedostatky a hriechy a vedeli, že v Kristovi majú odpustenie hriechov, skrze jeho krv. Viete, Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe povedal jednu skvelú vec: "A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista" (Jn 17, 3). A v dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o druhej strane mince. Je dôležité, aby aj On poznal nás. A to sa deje vo vzťahu. V intimite sa odkrývajú srdcia, v zdieľaní životov, skúseností, myšlienok, snov. S Bohom nikdy nejde o jednosmernú komunikáciu. Ale možno sme ešte o tom málo počuli, že Božia túžba spolupracovať s nami neznamená niečo ako "zabudni na to, čo si chcel ty, budeš robiť to, čo chcem ja." Jeho zaujíma tvoje srdce a túži, aby teba zaujímalo Jeho srdce.

Nesmieme to zamieňať s príslušnosťou k inštitúciám, ani s konaním dobra bez záujmu o vzťah s Ním. Tí, ktorí sa usilovali bez vzťahu, o nich povedal: "Mnohí sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať." Áno, nebudú vládať, lebo nie je možné spraviť toho dostatočne veľa, aby sme vošli, ak nás nebude poznať (a poznať je vyjadrením hlbokého intímneho vzťahu)... Konajme, ale nech náš ženie Kristova láska (k nám, aj k tým, ktorým slúžime). Konajme preto, že vieme, kým sme a nie mimo vzťah, zo strachu, že nás odmietne, alebo preto, že si chceme zaslúžiť, či získať niečo, čo nám už dávno daroval, pripravil a nachystal. Buďme pohnutí tým, ako veľmi nezištne a milujúco sa k nám Boh správa a prinesme to do celého sveta. Zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme (nie dávajme, aby sme získali :)).