Vojak si sám nevyberá vojnu.

Vyškolený, s dobrou kondičkou, pripravený. Ide, kde ho pošlú.

Ide tam, kde boje hrozia, alebo už zúria, alebo sa to ešte len upokojuje. S misiou POKOJ.

Alebo: môžeš to flákať, môže ti narásť brucho a nemusíš sa na to cítiť, ale keď príde povolávací rozkaz, musíš vstať, zbaliť sa a ísť, kam ťa posielajú.

Aj s Bohom je to podobne.

On posiela, kde on chce. Kedykoľvek.

A preto je vlastne v poriadku, že nevieš, čo ťa čaká alebo "what to do next." Bohu však môžeš dôverovať, že vie, na čo je to dobré a aký má s tebou úmysel.

Ženy, nechytáte to?  Pre vás je tu ženská verzia: zdravotná sestra (napr. na chirurgii) nevie aká služba ju čaká. Pokoj na oddelení, zomierajúci vo veľkých bolestiach? No aj tak do služby ideš. Je to tak, aj keď ťa povolá k niečomu Boh? Je to v poriadku, že nevieš všetko dopredu.

Foto: Milan Macko