Podobenstvo o márnotratnom synovi nám hovorí všetko, čo potrebujeme vedieť o našom vzťahu k Bohu; treba byť ale pozorný na jeho detaily.

Podobenstvo o márnotratnom synovi nám hovorí všetko, čo potrebujeme vedieť o našom vzťahu k Bohu; treba byť ale pozorný na jeho detaily.

„Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘“ Riadny život v Bohu je život v postoji dostávania a štedrosti, dostať dar od Boha a byť vždy pripravený darovať ho ďalej. Boh rešpektuje našu slobodu, a tak „otec rozdelil majetok.“ Ale je to tragická chvíľa. Totiž to, čo má byť prúdom milostí, sa rozdelí, rozštiepi na tvoje a moje.

Kam potom syn odchádza? Putuje so svojím bohatstvom do „ďalekej krajiny.“ V gréčtine to znie chora makra, teda veľká široko otvorená prázdnota. Tam rýchlo premrhá svoje dedičstvo, a tak to ide vždy. Keď lipneme na božom živote ako na našom vlastníctve, stratíme ho. Bol nútený dať sa do služby a stal sa krmičom svíň. V chora makra sú len ekonomické kalkulácie, každý sa tam snaží nepustiť toho, čo je jeho. „Nikto sa ani nepohol, aby mu niečo dal,“ tak to ide v ďalekej krajine. Je to miesto bez dávania.

Nakoniec, keď prišiel k rozumu, rezignoval a rozhodol sa vrátiť k svojmu otcovi, hovoriac: „Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ Vedel totiž, že aj otroci si vedia u neho dávať.

Otec ho z diaľky uvidel (očividne ho hľadal a očakával) a zabudnúc na opatrnosť a slušnosť bežal mu naproti. Biblia nie je príbehom nášho hľadania Boha, ale je to príbeh Božieho vášnivého a vytrvalého hľadania nás. Otec volá „dajte mu prsteň a obuv na nohy.“ Niektorí cirkevní otcovia to chápu ako manželský prsteň, symbolizujúci opätovné vytvorenie správneho vzťahu medzi nami a Bohom.

Podobenstvo potom hovorí o staršom synovi. Aj keď sa navonok líši od svojho brata, aktuálne sú v rovnakej duchovnej pozícii, nakoľko aj on seba vidí v ekonomickom vzťahu k otcovi. Rovnako ako väčšina bezúhonných, nábožensky slušných ľudí ani on sa nechce zúčastniť na tejto oslave pre niekoho, kto si to určite nezaslúži. Vypočujte si jeho slovník: „Roky ti slúžim a nikdy som neprestúpil niektorý z tvojich príkazov, a napriek tomu si mi nikdy nedal ani len kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.“ On je ten, kto slúži a kto pozorne počúva – nie ten, kto sa prichytil ducha svojho otca. Cíti, že si musí zarobiť alebo zaslúžiť otcovu lásku. On nenávidí svojho brata a je nahnevaný na štedrosť svojho otca. „Keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ Keď vypadneme z lásky k Bohu, spadneme do nenávisti voči každému.

Otec ale trpezlivo vysvetľuje: „Syn môj, ty si stále so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje.“

A to je kľúč k celému podobenstvu, ktorý platí pre oboch synov, aj keď si to neuvedomujú.

Všetko, čo Boh má, je určené, aby nám to dal. Celé jeho bytie je „k dávaniu.“