Dobrý pastier, ktorý je naozaj pozorný k svojim ovciam, pozná charakteristické hlasy svojich chránencov.

Dobrý pastier, ktorý je naozaj pozorný k svojim ovciam, pozná charakteristické hlasy svojich chránencov. Rovnako ako matka pozná hlasy svojich detí, tak isto pastier dokáže rozpoznať volanie svojich oviec. A je nádherné, že aj ovce poznajú pastierov hlas. Keď ho počujú, radostne zaujmú svoje miesto, lebo vedia, že pastier je dôležitý pre ich blaho.

Ježiš Kristus ako Dobrý Pastier hovorí, že prišiel zozbierať národy, a národy – ako dôsledok – keď ho za počujú, spoznajú jeho hlas.

Čo vedie ľudí k tomu, aby prijali Ježiša Krista? Čo ich priťahuje, keď vezmú a začnú čítať Písmo, alebo idú prijať sviatosti?

Dá sa povedať, že to môže byť len zvyk alebo dôsledok minulosti, alebo náhoda. Ale ja si myslím, že sa tu deje niečo oveľa hlbšie. Je to vnútorná rezonancia na započutie Kristovho hlasu práve preto, lebo celý svet je pripravený ho vnútorne započuť. Ježišov hlas je hlasom toho, ktorý zbiera. A my, stratené ovce, ho bezslova rozpoznávame a reagujeme.

Ježiš je preto oveľa viac než inšpirujúci morálny príklad a oveľa viac ako svätec, ktorého oddanosť a lásku môžeme obdivovať. Ježiš je niekto, kto nás osobne pozná. On je ten, kto môže odlíšiť svoj hlas od hluku okolo nás; kto pozná naše mená a naše vlastné potreby a túžby. Sme mu známi. Keď sa modlíme našim svojráznym spôsobom, on nás počúva.

A ešte niečo. My počujeme jeho hlas a uznávame, že je dôležitý pre naše blaho. Našim narodením sme totiž boli napojení na slovo Boha, a Ježiš je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom. Inštinktívne teda vieme, že on má slová večného života. Rovnako ako riadi svoje ovce, tak isto nás riadi Slovo Božie.