Už sme pred časom spomenuli, ako Mojžiš a Eliáš predstavujú Zákon a Prorokov.

Už sme pred časom spomenuli, ako Mojžiš a Eliáš predstavujú Zákon a Prorokov. Ale ich prítomnosť pri Premenení hovorí ešte niečo viac ako len symbolické reprezentovanie židovského Písma. Umožňujú nám ďalší pohľad do podstaty modlitby.

Pripomeňme si, že text hovorí: „A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – Mojžiš a Eliáš.“ Keď sa modlíš, vystupuješ z bežného sveta priestoru a času a vstupuješ do večnej ríše Boha. To znamená, že môžeš prísť do styku s minulosťou a budúcnosťou. Môžeš tak nadviazať kontakt s tým, čo Cirkev nazýva „spoločenstvo svätých,“ teda so všetkými Božími priateľmi naskrz stáročiami. Hovoríme o vzývaní svätých, o hovorení s nimi, o hľadaní ich pomoci a príhovoru. Nie je to len zbožný rozhovor. Je to metafyzika večnosti.

Ale presne o čom sa Ježiš, Mojžiš a Eliáš rozprávajú? Odpoveď je: „o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.“ Všimnime si najprv nádherné tematické prepojenie medzi odchodom, ktorý viedol Mojžiš – cesta z otroctva na slobodu – a odchodom, ktorý mal Ježiš uskutočniť na kríži: cesta z hriechu a smrti do vzkriesenia.

V oboch prípadoch sa jedná o veľké dielo oslobodenia a životodarnej lásky, a toto je kľúčové. Ovocie modlitby je totiž v biblickej tradícii akcia v prospech sveta. Kresťanstvo je v podstate misijné náboženstvo. Dokonca aj najvyššie chvíle mystickej jednoty majú priviesť k uskutočňovaniu Božieho diela vo svete, aby sme sa stali sprostredkovateľmi Božej milosti. To je dôvod, prečo je tak dôležité Petrove nasmerovanie: „Učiteľ, dobre je nám tu. Postavme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

Lukáš ale hneď dodáva: „nevedel, čo hovorí.“ Zmyslom modlitby nie je zostať na vrchu. Nemá sa v nej lipnúť na mystickej skúsenosti, i keď nádhernej. Vďaka nej sa máme totiž prežiariť božským svetlom tak, aby sme sa oň podelili s celým svetom. A to je dôvod, prečo hlas z oblaku, akonáhle identifikoval Ježiša, povedal: „Počúvajte ho.“