Nepoznala som Bohu milšieho muža, ako bol Robo. Pamätám si jeho špecifickú chôdzu a intelektuálny úsmev, ktorý bol pre neho typický. Nebol pre mňa kámošom, s ktorým som chodila na kávu. Skôr vzácnym človekom, z ktorého múdrosti som mohla duchovne čerpať. Tak vzdelaný a múdry a zároveň ochotný zanechať kariéru a slúžiť tým najmenším.
Roky sme sa nevideli. No napriek tomu ma správa o jeho chorobe hlboko zasiahla. Keď som sa dozvedela, že odišiel navždy, mala som chvíľu pocit, že mi zomrel brat. Brat z moje važeckej rodiny. Práve v centre vo Važci som totiž mala možnosť ho dlhé roky pravidelne stretávať. Počúvať jeho prednášky, prijímať požehnanie cez jeho modlitby počas animátorskej školy a mnohých ďalších akcií. Jeho duchovné miesto bolo však inde.
Robo založil centum pre Rómov v Krížovej Vsi. Vďaka nemu desiatky, no dovolím si tvrdiť že aj stovky, Rómov uverilo v Ježiša a radikálne zmenilo svoje životy. Robovi sa podarilo to, o čom mnohí politici či sociálni pracovníci len snívajú. Naučiť Rómov žiť slušný život. A to vďaka tej Najlepšej a Najväčšej motivácii. Vďaka nemu totiž našli zmysel svojho život. Lásku, Otca, vzťah s Ním. Toto dokázala ochota jedného muža zanechať všetko.
Dodnes spomínam na chvíle, ktoré som zažila v jeho centre, kde sme chodili slúžiť Rómom modlitbou. Chvíle plné života, radosti, nádeje. Chvíle, ktoré radikálne menili môj beznádejný pohľad na Rómsky národ na pohľad plný úcty a viery v nich. Viery v to, že títo ľudia dokážu, rovnako ako každý iný človek, žiť kvalitný a hodnotný život, keď im niekto ukáže, že v nich verí. A to Robo robil po celý svoj život.
Roky som Roba naživo nevidela. A je mi veľmi ľúto, že už neuvidím. Tu na zemi už nie. Jeho posledné statusy na Facebooku ma však presviedčali o tom, že ho nič neodlúčilo od Kristovej lásky. Ani súženie, ani úzkosť, ani život no ani smrť. (Rim 8, 35-39).
Napádajú mi slová básne, ktorú som napísala vo chvíli, keď som sa dozvedela o Robovej chorobe.
Dôverovať chcem Ti
Dôverovať chcem Ti, nauč ma to Pane,
otváram Ti aj dnes ráno svoje dlane.
Napň srdce vierou, čo hory bude niesť,
chcem sa nechať Tebou po celý život viesť.
Nechápem, čo bolesť robí v živote ľudí,
každá nová vo mne vždy neistotu budí.
Či si tak dobrý Pane, jak sľúbil si nám v Slove,
dnes dovoľ mi to zažiť, sprav vo mne srdce nové.
Daruj srdce z mäsa, to kamenné zlom mi,
od hlavy až k nohám ma svojou krvou obmy.
By slúžila som Ti, jak Tebe sa to páči,
mohla čerpať z Lásky, toľko čo srdce ráči.
Zmeň ma Svätý Pane, aj keď to ľahké nie je,
chcem kráčať s Tebou stále, nech čokoľvek sa deje.
By nebo bolo domom pre mňa i moje deti,
potrebujeme Ťa, daj sa nám poznať Svätý.
Ďakujem Ti Robo za Tvoj život. Ďakujem, že si ostal verný Bohu a neprestal veriť v jeho dobrotu napriek trápeniu a chorobe, ktorú tak veľmi nedokážem chápať. Ďakujem za tvoje srdce z mäsa, ktoré obmäkčilo mnohé ďalšie. Ďakujem Robo. Dovidenia doma.
