S blížiacim sa Halloweenom sa na nás vysypala hŕba strašidelných masiek, tekvicových hláv no aj reklám zameraných proti sláveniu tohto "sviatku". Desiatky kresťanov sa snaží, aj keď nie vždy najšťastnejším spôsobom, upozorniť na nebezpečenstvo tejto zábavy. No a stovky rodičov a učiteliek zatiaľ chystá nevinné strašidelné párty pre svoje deti.
O schizofrénii mnohých z nás
Reklamy zamerané proti Halloweenu typu: "Zas opakuješ po Američanoch a zapálil si babke sviečku?" naozaj nemám rada. Nie len preto, že sú trápne a prvoplánové, no možno práve preto, že väčšina Halloweenu chtivých tú sviečku zapáli. A to je na tom to najsmutnejšie. V nedeľu rodičia so svojimi deťmi navštívia cintorín, aby si zapálením sviečky uctili duše zosnulých a oslávili sviatok Všetkých Svätých a v pondelok tie isté deti odprevadia do škôlky prezlečené za Smrť, aby spolu s učiteľkami a ostatnými deťmi oslávili sviatok všetkých čarodejníc a zlých duchov.
Mnohí rodičia v tom nevidia žiaden problém. Často argumentujú tým, že ide len o zábavu a trocha strachu ich deťom nezaškodí, aby z nich neboli raz v živote slabosi. Napriek tomu, že zatiaľ nemám deti, pokúsim sa na to pozrieť očami matky, ktorá miluje svoje dieťa a chce pre neho to najlepšie. A to, verím, platí o každej mame.
Očami milujúcej matky
Pamätám si, keď som ako malé dieťa na chvíľu kdesi zbadala fotku obeseného muža. Niekoľko dní som kvôli tomu mala problém zaspať a prežívala som strach. Nie nebolo to preto, že som bola "slaboch". Je to prirodzená reakcia dieťaťa na niečo strašidelné a nepríjemné, s čím sa v živote stretne.
Každá matka túži, aby jej dieťa pokojne spalo a bolo šťastné. Preto bez ohľadu na to, či by som v Boha a duchovný svet verila, alebo nie, verím, že by som nikdy nechcela vo svojom dieťati vyvolávať pocity strachu, odporu či úzkosti. Ako matka, ktorá miluje svoje dieťa, by som nikdy nechcela, aby sa v noci bálo zaspať a cítilo sa zle. Pohľad na strašidelné krvavé masky a atmosféra smrti, ktorú má Halloween vyvolať, prirodzene zanecháva v dieťati negatívne pocity, či už to v tej chvíli na sebe dá poznať, alebo nie.
Preto nechcem byť rodičom, ktorý miluje svoje deti a napriek tomu v nich dobrovoľne vyvoláva negatívne emócie. O to viac, keď viem, že diabol nie je rozprávková postavička a každým dobrovoľným gestom, ktorým ho ľudia, aj keď nepriamo, oslavujú, mu otvárajú dvere do svojho života a dávajú mu viac autority nad ním. Túžim raz ako matka vyberať svojim deťom program, ktorý v nich bude vzbudzovať pocity šťastia, pokoja a radosti. Program, ktorý im bude prinášať Život a nie smrť.
Čo zaseješ, to budeš raz žať
Napadá mi Slovo z Biblie, ktoré mi včera čítal môj manžel: "Čo človek zaseje, to bude aj žať." (Gal 6,7) A tento bumerangový efekt platí bez ohľadu na to, či tomu, čo sa píše v Biblii, veríme alebo nie. Pravdivosť týchto slov nám určite rád potvrdí každý psychológ, ktorého časom budeme s našim dieťaťom musieť navštíviť, lebo je akési nepokojné, hyperkatívne a zle spáva. Možno sa tomu dá predísť, ak budeme rozlišovať, čím naše deti budeme sýtiť a čím nie. Veď ich predsa milujeme a chceme pre ne len to najlepšie.