NESÚĎ NIKOHO, AK SI NEPREŠIEL MESIAC V JEHO MOKASÍNACH.
(Staré indiánske príslovie).
Ježiš to povedal podobne, ale pre nás v zaväzujúcejšej obdobe.

Je mi ľúto, že ti narušujem idilku Je to už dávno, čo nám Bohom boli dané prikázania. A nejaký deň pred Kristom zaviedol vtedajší "vyspelý svet" právny systém, ktorý pretrval až dodnes a voláme ho "rímske právo". No a slovné fintičky môžu byť rôzne, ale výklad Desatora je podľa môjho pokorného výkladu jednoznačný. Porušiť prikázanie je možné nielen konaním, ale aj nekonaním resp. úmyselným opomenutím. Zabiť možno nepodaním lieku, stravy, či vody. Alebo aj nehodením záchranného kolesa topiacemu. Krádeže sa môžeš dopustiť ponechaním si nálezu, hoci vieš, komu daná vec patrí. Alebo využitím omylu niekoho a ponechaním si profitu. No a to naj k veci: krivého svedectva sa dopúšťa aj ten, kto mlčí, keď treba svedčiť. Nie hovoriť, či dokonca tliachať. Ale svedčiť! Podľa mňa aj keď Peter zaprel Ježiša, tak krivo svedčil. A aj všetci tí, ktorí by mali svedčiť v "kauze Bezák" a mlčia sa dopúšťajú krivého svedectva.

A ešte drobnosť. Je možnè, že mlčanie okolo biskupa Bezáka je prejavom pokory, aspoň tak som to vyrozumel z tvojho blogu. Nuž tu sa nezhodneme. Pokorne sme mlčali okolo roku 1948. Pokorne sme mlčali v rokoch normalizácie. Neporovnávam odvolanie biskupa Bezáka s nastolením totality. Ale mlčať, keď sa deje akákoľvek nespravodlivosť - to je cesta do pekla.

Martin som zo spišskej diecézy a týka sa ma to tak tiež (cez rehoľu redemptoristov) a veľmi, veľmi dobre viem ako sa cítiš. Po Veľkom piatku nastáva ticho a tak nám ostáva s nádejou čakať na deň zmŕtvychvstania. Verím, že vieš čo tým myslím. Sof 3.19

Tomáš, máš pravdu, koncilu predchádzala diskusia. Koncil pojednával o veciach týkajúcich sa viery a mravov. Bol to na prvom mieste vieroučný koncil. Pápež je neomylný vo veciach viery a mravov. Takže keď sa na Druhom vatikánskom koncile dokumenty uzákonili a pápež podpísal, niet o čom diskutovať. Sú to záležitosti viery a mravov. Lenže rozhodnutie odvolať nejakého biskupa nie je otázka vieroučná alebo mravoučná a v tejto veci sa može mýliť aj pápež a biskupi. Podobných chýb sa v histórii urobilo veľa a mnohí konciloví otcovia o tom vedeli svoje, pretože pred koncilom boli považovaní často nesprávne za liberálov. Ja nehovorím, že by snáď svatý otec odvolal Bezáka nespravodlivo, to totiž neviem. Ale diskusia o danej veci je možná, lebo história ukazuje, že v tejto veci sa pochybilo niekoľkokrát a vďaka diskusii došlo k zmene postoja a prišli reformy. Samozrejme, diskusia má svoje pravidlá. Diskusia ale nemusí znamenať neposlušnosť. (Zoberme si len tak veľký prípad ako exkomunikácia carihradského patriarchu a jeho zástancov v roku 1054. Na prvý pohľad definitívne rozhodnutie. Pavol VI.však túto exkomunikáciu odvolal a následne to urobil aj carihradský patriarcha voči Rímu. Obaja priznali pochybenie vtedajších aktérov konfliktu....Svoje si odžil v prvej polovici 20. stor. aj otec Garrigou Lagrange, ktorého myšlienky koncil nádherne oprášil a vyniesol ho na svetlo... Ján Pavol II. rehabilitoval osobu majstra Jána Husa - priznal, že jeho upálenie bolo chybou. Tiež to bolo rozhodnutie vtedajších cirkevných a svetských predstaviteľov a urobili chybu.) Bezák fázu poslušnosti zatiaľ zvláda a to je príkladné a chvályhodné. Ale diskusia je povolená, samozrejme s pravidlami - bez hnevu, s láskou, úctou a rešpektom. Len takáto diskusia má zmysel. Otec Bezák nemá inú možnosť, než nasledovať Ježiša Krista a pripodobniť sa mu. Ale rovnako ako sa dokážeme rozprávať o sposobe, prežívaní a dovodoch Ježišovho ukrižovania, možeme sa baviť aj o Bezákovom odvolaní. Diskutovať ešte neznamená byť proti rozhodnutiu svatého otca. Toto rozhodnutie prijímam (v tom je poslušnosť), ale nie som si istý, či je správne. V tomto totiž svatý otec nie je neomylný. (A naviac, mnohé veci podpisuje, ale za rozhodnutím je celý aparát. Nepozná všetkých biskupov sveta.) V rehoľnom živote po DVK platí zásada dialogickej poslušnosti, nie autoritárskej. To je nový pohľad na vec po DVK. Rozhodnutia prijímať v dialógu. Chcem veriť, že to bola dialogická poslušnosť, ale nezaregistroval som ju... To však neznamená, že sa nemožem mýliť...

Tomáš, máš pravdu, po pápežskom schválení koncilných rozhodnutí sa nové skutočnosti musia prijať v poslušnosti. Tak to platilo i v minulosti, na Tridentskom koncile alebo na prvých ekumenických konciloch. Všetci cirkevní otcovia museli rozhodnutia prijať v poslušnosti. Tridentský koncil dokonca hovorí, že tí, ktorí rozhodnutia neprijmú, anathema sint. Ale diskutovať o koncilových rozhodnutiach sa mohlo, pokiaľ ich človek nepopieral a neodmietal. Diskusiou sme sa dopracovali k Druhému vatikánskemu koncilu. Ide o diskusiu, ktorá má pravidlá a účastníci sa rešpektujú. Na koncile sa prijímali vieroučné a mravoučné rozhodnutia. Druhý vatikánsky koncil bol predovšetkým koncilom vieroučným. Pápež je neomylný vo veciach viery a mravov. V ostatných záležitostiach je omylný. Pokiaľ ide o odvolanie biskupa, može sa mýliť. V histórii došlo k mnohých exekutívnym omylom (exkomunikácia carihradského patriarchu v roku 1054 - Pavol VI. ju odvolal; upálenie majstra Jána Husa - Ján Pavol II. ho rehabilitoval, teda vyhlásil, že jeho upálenie bolo chybou, i keď nerehabilitoval jeho učenie atď.). I mnohí teológovia boli nepochopení a zažili si svoje (napr. otec Garrigou Lagrange)... Na tomto poli došlo k mnohým chybám a vďaka diskusii došlo (bohužiaľ niekedy až o niekoľko rokov) k prehodnoteniu. Teda len chcem povedať, že rozhodnutie pápeža je treba rešpektovať (Bezák to chvályhodne urobil), ale diskusia je povolená, pokiaľ nepopiera autoritu svatého otca. Sám nemožem tvrdiť, že pápež urobil chybu, pretože neviem, prečo ho odvolal. Ale v danej veci odvolania sa mohol aj pomýliť. Jeho rozhodnutie prijímam, ale diskutovať možem. V reholi nás naučili, to čo vyzdvihol DVK: dialogická poslušnosť. Chcem veriť, že v prípade otca Bezáka sa zachoval tento princíp. Mám však obavu, že skor sa potvrdila autoritárska poslušnosť a dialóg chýbal... Ale možem sa mýliť a prajem si, aby som sa mýlil. Objektívne to nemožem posúdiť. Pán Boh to má v rukách a ja mu verím.

Sorry, je vidieť, že som na tejto stránke nový. Napísal som svoju reakciu dvakrát, lebo som si myslel, že sa prvá neuložila. Aspoň takto mi to ukazoval počítač. A nakoniec sú dve, ale v zásade zhodné.

Amen, Jaroslav, hovoríš mi z duše. Mlčať, keď sa deje akákoľvek nespravodlivosť - to je cesta do pekla. Žiaľ, príliš často sa iba mlčky prizeráme....

som babskobystrický kňaz na misii v Albánsku. skús si ešte raz pokojne prečítať blog... písal som, že verím, že Cirkev je Kristovo telo a ak trpí, trpím aj ja (tak krásne to sv. Pavol napísal...) takže sa ma týka, čo sa deje. na to nemusím hneď patriť do Trnavskej arcidiecézy. ak nie pre iné, tak preto, že s otcom Róbertom sme takmer rodáci (obaja z Hornej Nitry), ale to nie je dôležité. vždy, ešte predtým, ako bol menovaný za biskupa som ho vnímal ako jednu z najvýraznejších osobností Cirkvi na Slovensku a tých pár osobných stretnutí, čo mi s ním Pán doprial bolo vždy obohatením.
nehovoril som nič o sklopení uší. moji predstavení by ti vedeli povedať, že viem síce držať krok, ale rozhodne nie hubu. tu v Albánsku nás je v diecéze 10 aj s biskupom, stretávam sa s ním takmer denne. často máme odlišné názory a vieme sa aj povadiť. ale keď raz rozhodne, zrazím opätky a zašijem ústa. viem, ako je definovaná neomylnosť pápeža a viem, že za personálnymi otázkami takmer vždy stojí celý aparát kongregácie a viem aj to, že intrigy sa rodia aj tam, kde by naozaj nemali mať miesto.
ktosi tu napísal, že žijeme v dobe práv bez lásky. to je fakt problém... lebo "mám právo" je prvý krok k rozdeleniu. namiesto učenia tých druhých, poučme seba o tom, ako sa zachovať. ak z teba hovorí "hnev, trpkosť či rozčarovanie", hrozí, že z teba nehovorí láska.
ad conclusio: ak sa dožaduješ vysvetlenia v duchu poslušnosti a hierarchia sa rozhodne nedať ti odpoveď, čo urobíš?
lebo ja sa bojím vyjadrení afektovaných dám (prepáčte mi výraz), ktoré s jedom v hlase a so zdvihnutým prstom opakujú "aj pápež je len a len človek" veď je. to azda nechce nikto poprieť. ale povedané v takom postoji a takým tónom z toho veľa poslušnosti a lásky nejde; a pridávajú, že "Cirkev takýmto postojom stratí mnohých mladých". ale prosím Vás... položme si otázku, na kom sa zakladá taká viera. len mám obavu, že na Kristovi to nebude.

Tadeáš, máš pravdu. dialóg je umenie - na oboch stranách. v seminári som sa naučil jednu veľmi potrebnú vec: dať čas. keď sme čosi vyviedli, prefekt to nikdy neriešil hneď. počkal aspoň do druhého dňa, kým vychladli emócie (jeho aj naše ). kým sme plní emócií, len ťažko sa dokážeme počúvať. skúsme mať trpezlivosť, nechcime všetko hneď. áno, niektoré rehabilitácie v Cirkvi sa ťahali roky, ba storočia - na ne treba väčšiu odvahu ako na prvé rozhodnutie. spolu s tebou chcem veriť, že sa zachoval princíp dialogickej poslušnosti. a rovnako verím, že pápež Benedikt je muž pokorný a odvážny a som presvedčený, že ak nájde chybu, napraví ju.
čo sa poslušnosti týka už som vyjadril svoj názor. pridám: "pred koncilom bolo každé zbožné prianie predstaveného príkazom. po koncile je každý jeho príkaz len zbožným prianím."
P.S.: netráp sa s komentármi, dobre je. možno by si mohol skúsiť napísať si ho najprv vo worde a potom zavesiť - keď iné nie, v podobných prípadoch ušetríš čas.

Tomáš, úplne s tebou súhlasím.

Vďaka za pekné slovo..Moj nazor je v tomto liste:
Nie som bloger, ani nechatujem. Občas človeka v živote stretnú veci, keď jednoducho nemôže mlčať. Moj skromný osobný názor k danej téme sa dá vyčítať z otvoreného listu važ .A.S. Odštartovala ho odpoveď A.Seleckého jednému mladému mužovi na jeho stránke Mgnifikát, ktorý úprimne hľadá odpoveď v dannom probléme. Všetci z toho máme tak trocha "hokej v hlave", ale srdce a Ducha neoklameš ! Myslím si, že nie je dobré miešať výpovede vizinárov z Medžugoria so svojím osobným názorom, je to prinajmenšom psychologicky zavádzajúce. Tiež si myslím že skryto "démonizovať" všetko, čo prináša dnešná doba je nefer, hlavne voči mladej generácii

Otvorený list šéfredaktorovi časopisu Rosa a zakladateľovi o. z. Magnifikat,
váž. P. Antonovi Seleckému z „bratislavskej päťky“.
Vážený pán Anton Selecký.
/ Milý Tonko ! /

Váhal som Ti to napísať, ale v Duchu nemôžem inak ! Prepáč mi tu priamosť a strmosť, ale keď bolo treba aj náš Pán si uplietol z povrázkov bič na obchodníkov v chráme... Aj my niekedy „obchodujeme“ vo svojom svedomí a nepýtame sa sv. Ducha na to, čo máme hovoriť, napísať, čo je vôľa Božia.
Píšem Ti ako menší brat vo všetkej pokore Láske nášho Pána Ježiša Krista, ktorého som prijal za svojho osobného Spasiteľa. Píšem Ti ako menší brat, ktorý roky kráča po ceste v Duchu Totus Tus sv. G. z M – ktorý možno spoznal cenu krvi ktorou aj blahej pamäti nebohý otec biskup P.M.H. / ktorého si aj Ty dobre poznal!/ podpísal svoje zasvätenie Nepoškvrnenej. Píšem Ti ako ten, čo v tichosti desiatky rokov šúcha dobre známe zrnká za biskupov, kňazov, rehoľníkov... veď vieš úmysly R.N. aj úmysly spoločenstva p. Pavlíčka ofm, ten ktorý roky pozná cesty tých, čo sú zapísaný v Niepokalenove, tých, čo sa v tichosti spájajú v MKH, ten čo raz navždy odovzdal svoj život do vôle Božej skrze Nepoškvrnené srdce Najsvätejšej Matky Panny Márie. Toto je môj malý život, jednoduchého kresťana katolíka – pochopíš následne, prečo to píšem.
Len nerád sa ponáram slovami konvertitu msgr.Dr.T.H. do internetovej stoky a čakám s pokorou a snáď radosťou na opľutie – veď bratia ešte sme nič neurobili. Toho konvertitu msgr. , ktorý je na katolíckom Slovensku tak nepochopený a biľagovaný..
Ty si lepšie poznal ako ja tých „partizánskych kňazov“, ktorí svojím utrpením v tichosti za totality a žiaľ aj po Nežnej kládli zlaté tehly a dláždili nimi cestu pre RKC na Slovensku. Zomreli a vymierajú nepoznaní, neuznaní našou matkou RKC – naši tichí československí a dnes aj len slovenskí martýri. Nie, v žiadnom prípade nepolemizujem nad autoritou milovaného sv. Otca. Skláňam sa pre autoritou sv. Stolice, len si nedávam pásku na oči. Sv. Ján z Kríža sedel v temnici väznený vlastnou rehoľou... Ty si krásne popísal v poslednom čísle Tvojho časopisu / veď aj ja som Ti svojho času doňho dával fotky zo Zviru a z príchodu Fatimskej Panny Márie do BA / bilokácie sv. p. Pia ofmcap. – mimo iné aj to, že bol vo Vatikáne, keď sa sv. Otec rozhodoval, či mu zakáže slúžiť sv. omše. Jeho životopis obaja dobre poznáme... A takto súdených svätcov matkou cirkvou sme mali v histórii RKC mnoho. Naši nekrvaví mučeníci, mučení vlastnou Matkou... / dodávam, a čo mariánsky vizionári../ Poslušnosť mŕtvoly nadovšetko – poslušnosťou voči Matke Cirkvi nemožno pochybiť – ňou zatvárame dvere zlému
Keď Chiara L. so svojím hnutím na rôznych festoch pozýva muzulmanov a iných inovercov nikto ju nenazýva liberálom! Keď sv. Matka Tereza zozbierala po uliciach hinduistov, šintuistov, budhistov a iných ...istov a nechala ich pochovať v ich viere nikto ju nenazval liberálom! Keď sa kardinál Vlk stretával a stretáva s hierarchami nekatolíckych kresťanských cirkví, slúžia spolu Bohoslužbu a trpia spoločne, že nemôžu spolu vysluhovať v plnosti zjednotení Eucharistisckú Obetu / Getsemany.../ nikto to nenazve čudným ekumenizmom! / Ty isto vieš ktorý blahoslavený povedal, že cirkev má dýchať oboma pľúcami – viď aj celoživotná obeta sv. Leopolda Mandiča./ Keď blahoslavený sv. Otec Ján Pavol II. – Veľký zvolal ekumenické stretnutie v Assisi, jedine Tvoj „starý známy“ E.D. pôvodne rim. kat. kňaz horlil proti nemu. Jeho ovečky baziliánky písali protestný list sv. Otcovi. Ten E.D. , ktorý pomútil ducha mnohým charizmatickým skupinám na Slovensku aj v Čechách. Bol natoľko „ortodoxný“ , že skončil exkomunikovaný z RKC ako ortodoxný biskup aj so svojou suitou...
Myslím si že Pán Ježíš, keď išiel na návštevu k Zachejovi nerozprával s ním na hostine o cirkevných dogmách...bol isto „v pohode“ ako to býva na hostinách. Koľko takých Zachejov bolo vlani na Pohode, nevieš náhodou ?Ja som nebol ani u Zacheja v pohode, ani vlani na Pohode, nuž teda tých Zachejov osobne nepoznám. Viem však isto, že len Boh vidí do srdca človeka! / Chorí potrebujú lekára, a neviem prečo nemôže lekár besedovať či v reštaurácii, či na bicykli ... Blahoslavený J.P.II tiež chodil na splavy, lyžoval, a organizoval rôzne akademické dišputy, keď bol biskupom aj neskôr./
Apropo blahoslavená K. Emerichová vo svojej vízii o utrpení nášho Pána Ježiša Krista podrobne popisuje jeho cestu cez šeol až do pekla aj vzostup do neba. Len si prečítaj koľko vyznavačov pohanských náboženstiev, ktorí žili v súlade so svojím svedomím po odohnaní démonov anjelmi vstúpili zaraz do nebeského zástupu... Vieš, napadá ma jeden fór. Skrátim ho. Keď luterán prišiel k nebeskej bráne, sv. Peter ho viedol vedľa vysokého múru - musel byť potichu – aby ho nepočuli katolíci, ktorý boli za tým múrom.
Isto by som Ti chcel ešte viac povedať, ale niet toľko priestoru. Áno, strážme si dedičstvo otcov, odkaz sv. Cyrila a Metoda. Buďme hrdí na to, že máme patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu !!! No nekameňujme sv. Duchom osvietených misionárov vo svojej malej krajine, len preto, že sa nesprávajú ako tradičný klérus. /Pán Ježiš neurobil veľa zázrakov v Betleheme.../ Nerevoltujme, ale buďme milosrdní a poukazujme na to dobro, ktoré dnes emeritný otec arcibiskup R. Bezák pre Slovákov vykonal! Maličký to chápu, a tí čo to nechápu z našich radov, nech radšej v tichosti padnú na kolená pred Spasiteľa v Najsvätejšej Sviatosti a prestanú dezorientovať hľadajúcich pravdu.
V Milosrdnej Láske nášho Pána Ježiša a jeho Presvätej Matky Ti žehnám a
A prajem Pax et Bonum. Tvoj menší brat Peter Javor /senior/.
PS: Milý Tonko, vážim si Ťa za všetko čo si vykonal a čo robíš pre RKC, pre Nepoškvrnenú a pre Slovensko.
Na vedomie / snáď/ v .d. emeritnému Arcibiskupovi trnavskému otcovi R. Bezákovi.

V Bratislava 14.7.2012