To bol dnes deň... Prvý piatok, ale bez pôstu, lebo dnes máme vo farnosti slávnosť patróna - sv. Blažej.

Doobeda som spovedal chorých v meste. To je síce mimo farnosti, ale je to služba, ktorá mi je zverená a robím ju rád. Pred poludním som sa vydal na cestu. Bola trošku adrenalínová.

Nevedel som či sa dá prejsť, v meste mi niekto vravel, že hej, niekto, že nie. Vyrazil som. Po chvíli mi volali z farnosti, že s reťazami by sa malo dať, ale nie až ku kostolu...

Tak si vravím - idem ďalej, veď uvidíme, čo Onezimus dokáže. 40cm snehu nemusí byť až taký problém. Reťaze síce nemám, ale keď už niekto prešiel, to dáme...

Trikrát ma trošku šmyklo - v stúpaní v zákrute. Ale s pomocou redukcie a chladnou hlavou som sa dostal... aj zo záveja. Že či som sa pri tom zohrial? :) No, priznám sa bez mučenia - áno.

Onezima som nakoniec nechal pri škole a ku kostolu som sa prešiel - nejaké 2km som zvládol za pol hodinku. Ako v rozprávke... Decká mi vybehli oproti. Keby nemali uši, tak im pol hlavy odpadne ako sa smiali. Stavili sa či prídem. Rina vyhrala. A, bracho, pozdravuje ťa.

Sv. omša - samozrejme po pár spovediach, adorácia (kratučká, lebo už sme sa všetci triasli), svätoblažejské požehnanie... a cesta k autu.

Samozrejme, že trvala takmer hodinu. Bolo sa treba guľovať, hádzať (sa) do snehu a najmä tešiť sa. Veď máme slávnosť.

Postupne sa niektorí odpájali, k autu ma odprevadili šiesti. Jednak si považujú za česť sprevádzať kňaza a dvak nám bolo spolu dobre. Čo na tom, že od kolien dolu sa naša telesná teplota zhodovala s teplotou snehu!?

Keď som nasadol do auta, vyzul som topánky, ponožky sa dali žmýkať. Nevadí. Veď uschnú pri krbe...

Večer mi volal otec biskup. Pred odchodom som mu nevravel, že idem do farnosti. Ušiel som, lebo by ma pravdepodobne vyhlásil za blázna a nikam nepustil. To prvé by mi nevadilo, Nebolo by to prvýkrát a nebol by prvý ani posledný, čo mi to tvrdí. Nehanbím sa za to. To druhé by ma mrzelo. Tak sa ma len spýtal, že či niekto prišiel. Taká radosť povedať, že bolo 13 duší - a z toho 6 miništrantov. Napokon bol spokojný...

Taký krásny odpust :)