Spomienka na zimu.

Cestárske auto sa predieralo zasneženou ulicou.

Aj vďaka nemu môj štvorkolesový "Karol" bezpečne došiel do cieľa.

V ten deň som ďakovala za malé kamienky.

Mnohým vodičom zachránili život.

No kto z nás si spomenie na ich "užitočnosť" na jar?

Budú iba zavadzať... a otravovať jar.

 

"No, už zasa máte tú popolcovú stredu..."

počuť z rôznych strán...

"Budete chodiť ako teliatka, označené prachom..."

"A nebudete jesť mäso...."

 

Nuž tu sa často končí ľudské poznanie.

Človek zatvorí bránu a presvedčí seba samého,

že popol na ľudskom čele je zbytočnosť.

Že je to len tradícia, akýsi zvyk... ,

ktorý nemá zmysel

a otravuje rovnako ako "kamienky na krajnici cesty."

 

Lenže pravda je niekde inde.

Nemení sa.

Aj keď sa postaví proti nej celý svet.

Pôst prišiel aj tento rok

a to nie iba preto, aby sme boli poznačení na čele ako teliatka,

ale...

 

aby sme sa bezpečne dostali do Cieľa s veľkým "C".

Aby sme pamätali, že sme príliš malí na to, aby sme sa stali vlastníkmi Pravdy.

 

Naša hodnota sa podobá hodnote prachu...

"Pamätaj, prach si a na prach sa obrátiš."

 

Áno, Pane, som "prach" ktorý má slúžiť.

Pomáhať iným, aby nezišli z cesty a dbať o seba,

aby ma neodfúklo z tvojej blízkosti.

Preto:

Chcem pred tebou Bože stáť,

taká aká som...

s hriechmi,

s hnevom,

so smútkom

i s radosťou.

Nechcem sa pretvarovať,

ani ťa chváliť, ak bude pri mne niekto,

kto mi bude liezť na nervy.

Ani sa smiať, ak sa mi bude chcieť plakať.

Ani spievať, ak moje srdce bude ponorené do bolesti.

Nechcem byť iná ako "som."

 

Nauč ma prosím múdrosti,

ktorú si v sebe priniesol , keď si prišiel do chrámu.

Hneval si sa.

A hoci si Boh, ukázal si svoje "priame" srdce.

Nepredýchal si to....

Nechválil si svojho Otca

a neprosil si ho, aby zoslal na predavačov dobytka Božieho Ducha.

Ani si nehovoril, že mu prinášaš obetu za hriešnikov....

 

NIE.

Bol si to stále ty.

Vyskočil si a peňazomencom si poprevracal stoly,

Predavačom dobytka si vypustil ich "živý" tovar...

Bol si taký, aké bolo v tej chvíli tvoje srdce

 

Pane, viem, že

k ľudskosti a k svätosti

patrí hnev rovnako ako láska

Bezmocnosť tak isto ako sila...

Snaha, rovnako ako chvíľa, keď sa vzdávam.

 

V túto noc tuším, že

pôst nie je o divadle

a o dokonalosti pred inými...

O potlačení pocitov, čo sú v mojom srdci.

 

Pôst je o "priamych cestách"

"vyrovnaných chodníkoch",

čo vedú k tebe....

 

Prosím ťa milosť, aby sme boli k tebe úprimní....

Ak nebudeme...

Stratíme samých seba....

Stratíme zmysel pre popol

a odvahu žiť ľudskosť a lásku.

 

Pane, nech je tento čas pre nás časom,

kedy sa vrátime z "krivých ciest dokonalosti"

a nebudeme sa na nič hrať - ani pred Tebou...