Poznám ten nemý pohľad: ty? Chcela som kandidovať ako poslanec a tak som si zbierala podpisy. Oči prezradili veľa, o tom čo si kto myslí. Vážim si úprimnosť tých ktorí mi to povedali priamo" máš deti staraj sa o ne! "
Ak si matka, var, per a seď doma!
Ak si kresťan tak sa iba modlí niekde v tichosti!
Nezazlievam to ľuďom, mňa to naštartovalo k tomu aby som sa zamyslela nad tým, prečo mi neveria. Chyba je určite aj vo mne a v mojej komunikácii.
Trápia ma tie %. Ak sa toľkí hlásia ku katolíkom priamo úmerne by sa to malo odzrkadliť aj vo vláde, nie?
Ale zas pohľad na predaj tlače. Čo číta 73% obyvateľov?
Píšem aj preto, že dnes som sa veľmi rozčúlila na postojí jednej mamky.
Na otázku či neuvažujú nad cirkevnou školou mi odpovedala, že vraj ona má dobre vychované deti, na tieto školy idú deti. s ktorými si rodičia nevedia rady. Chcelo sa mi kričať a s námahou som jej odpovedala :" takže podľa Vás mám nevychované deti, pretože už tretie navštevuje cirkevné gymnázium, tak to Vám pekne ďakujem!" Mamka patrí k tým 20%.
. Modlitba a pôst je naozaj potrebná na zmenu každého z nás osobne.

V druhom rade: Milióny ľudí sa na sv. omšiach modlia za cirkevných predstaviteľov. Keď som končil ZVS, zapáčilo sa mi jedno dievča. Pred koncom vojenčiny som jej poslal pohľadnicu. Po vojenčine som s ňou nadviazal kontakt. Nebol som vedený vo viere. No dozvedel som sa,že ona je veriaca a že má vstúpiť do rehole františkánok. Ja som za mlada z desiatich slov deväť zahrešil, alebo oplzlo povedal. Keď som sa dozvedel akým dievčaťom som si začal, nemal som čo povedať. Oplzlo som hovoriť nemohol keď som si ju chcel získať. No a to jedno slušné slovo v mojom slovníku mi bolo nanič. Pracovala ako zdravotná sestra. Nakoniec sme sa zosobášili. Starala sa o pacientov. Zabezpečovala kňazov trpiacím.Chhodlila a starala sa o opustených ľudí v obci. Na izby pacientov vešala kríže. Komunisti sa jej neraz vyhrážali. No za 35 rokov bola niekoľkokrát vyhodnotená ako najlepšia pracovníčka zdravotníckeho zariadenia. Po novembri 1989 toto zdravotnícke zariadenie prevzal arcibiskupský úrad. Stál sa zriaditeľom zariadenia. Nasadil tam svojích vedúcich ľudi.Prvé čo bolo, chceli zrušiť kaplnku, ktorú si v tomto zariadení pracovníci vybudovali. Moja manželka sa ostro proti tomu ohradila. Kaplnku nakoniec zachránili.V jeden deň keď manželka mala po nočnej službe. V ten deň hlavná sestra zvolala seminár sestier. Manželka sa nemohla zúčastniť. Na druhý deň sa dozvedela, že hlavná sestra na seminári prikázala všetkým sestrám postaviť sa Prikázala im, že sa musia biť do prs a kričať: Ja som tá správna, ja som najlepšia a podobné nezmysli. Manželka sa kolegýň opýtala, či boli pri zdravých zmysloch. Veď len Boh je všetko naj....Niekto to žaloval hlavnej sestre, ktorá je členka sekty reiky.Manželkýn osud bol spečatený. Ako nadbytočná dostala výpoveď.A to pred dôchodkom.Predsednička odborov, členka Tretieho rádu bola za pánom arcibiskupom. Ten je odbil s tým,že on verí riaditeľovi zariadenia. Dodnes jej pracovníci arcibiskupského úradu strpčujú život./Vložím článok z farských novin,ktorý uverejnil istý kňaz, ktorý tam bol pacientom a pozná osobne prípad./Ja som napísal tento prípad a poslal všetkým biskupským úradom na Slovensku. Nebol som hoden ani jednej odpovede. Ak sa takto správa arcibiskupský úrad, čo očakávame od politikov. Manželka už je v dôchodku. Možno niekto poviem: No je tam toho. No po 35 rokoch služby stratíte zamestnanie z pomsty,nieje to také jednoduché. Toto zdravotnícke zariadenie je financované z charity. Ak by ste videli na čo dávame peniaze. Ten prepých,čudovali by ste sa. Pokoj a dobro.

Vďaka začínam to chápať. Ak manželka prežila toto všetko, tak vďaka patrí aj vám, že ste stál po jej boku a napriek všetkému ste ostali verní cirkvi.
Aj ja mám veľmi veľa zlých skúsenosti. Tak sa mi žiada vykričať to tu všetko ale dnešné ranne zamyslenie mi v tom bráni. Viete nad čím som mala uvažovať?
Ako Pán Ježiš vyhadzuje predavačov z chrámu. Mala som si predstaviť Pána Ježiša kričiaceho s palicou v ruke ako robí poriadok v chráme. Tak to sa mi páčilo konečne mám začať kričať o tej pretvárke, neprávosti a pokrytectve. Mám začať robiť poriadok. Lenže úvaha pokračovala. Mala som si predstaviť seba na poslednej omší. Čo keby tam prišiel Pán Ježiš so svojím hnevom a všetkých ktorí myšlienkami vyjednávajú, obchodujú alebo sa viažu na hmotné veci by hnal preč? Júj to sa mi už nepáčilo. Ja som chvíľu rozmýšľala čo upečiem. Hneď som sa utešila veď asi by som nebola sama vyhodená z chrámu. Júj ale to bola zlá útecha veď potom by tých 20% asi kleslo. Čo myslíte ? Ja začínam od seba.

Andrej, vďaka za otvorené slová o sebe i opis smutnej skúsenosti. Ale práve preto sa nám treba modliť za našich predstaviteľov - svetských i cirkevných. Ja sám mám tiež niekoľko smutných príbehov, ale je mi jasné, že inak vyzerajú veci z môjho pohľadu a inak z tej druhej strany. Nevieš posúdiť, kto a ako informoval druhú stranu, na základe čoho rozhodla, ako rozhodla. Ale v každom prípade je vhodná priama konfrontácia, v ktorej by mala byť aktívna práve zodpovedná osoba - vo vlastnom záujme i v záujme príslušnej organizácie. Aj u nás je pomerne vzácne, že niekto je ochotný zasadiť sa osobne za nejakú vec, ktorú vníma ako nespravodlivú - aj ak sa ho priamo nedotýka. Pre predstavených sa môže niekedy táto vec javiť ako maličkosť - v porovnaní s problémami, ktoré riešia. Ale to je skôr výhovorka, lebo veľké veci sa skladajú z malých a o tom hovorí Písmo veľmi jasne: " Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom." (Lk16,10). Budem sa modliť za Teba a mahželku, aby vám Pán dal do srdca pokoj v tejto veci a tiež za príslušných zodpovedných, aby boli dôslední pri skúmaní podnetov a hľadaní pravdy.

keď mi po tom, čo som bola inzultovaná fyzicky, neoprávnene, bezdôvodne povedala známa: nenapadlo ti, že by si si zaslúžila viac, ako len tých pár po papuli?
Pozerala som na ňu nechápavo???
Veď ja som obeť!!! Čo mi tu hovoríš?
Ale keď to rozmenila na drobné, musela som si s odstupom času priznať, že veľa krát by som si bola od Boha zaslúžila pár presne mierených "po papuli", aby som sa skôr spamätala a nehrnula sa do zatratenia míľovými krokmi, s tým najlepším úmyslom konať dobro...
My nevidíme súvislosti, Boh áno.
A to nám musí stačiť.
Boh vie.
A ja môžem odpočívať v Jeho Láske, lebo viem, že ten, čo ma miluje, VIE.

Koľko krát nejaká nemoc zachránila človeka od naverbovania do vojny, na istú smrť, a choroba sa zdala zlom a nakoniec z nej bolo naozaj požehnanie pre rodinu....
Koľko krát sa udialo niečo nespravodlivé, a boli sme odstavení, aby sa udialo niečo ešte krajšie, záchrana duše z pasce diablovej papule, možno sa o tom ani nedozvieme,ale náš Boh to vie.
Prosme si od Boha hlboké odpustenie, aby sme my mohli odpustiť tým, čo nám ublížili. Práve tým môžeme byť my požehnaním väčším, keď nás zosadili, ako keby sme boli zostali a nevnímali. Nadávať vedia všetci, ale odpovedať na neprávosť Láskou, to dokážu iba tí, ktorým túto schopnosť udelí sám Boh.
Neteoretizujem.
... prosila som Boha mesiac, aby som bola schopná pozrieť na toho, čo mi fyzicky ublížil, prosila som ďalej, aby som mu dokázala s Božou pomocou z celej duše odpustiť. Ten dar som dostala.
Dostala som istotu, že On odpovie, keď zavolám. Keď všetko vsadím iba na NEHO.
...denno denne som mu napriek tomu neverná, slabá, neveriaca...
...ale mám Toho o koho sa môžem oprieť, a kto ku mne vystiera ruky, aby ma znovu a znovu a znovu zdvíhal k sebe....