Nejde o to pretrpieť to tu, trochu sa posnažiť a potom si konečne užiť nebo. Boh už začal všetko tvoriť nové.

40 dní modlitieb a pôstov je takmer za nami. V sobotu budú voľby. 30. januára, keď sme začínali, všetko sa zdalo tak ďaleko. Elektronicky sa zapojilo približne 2500 ľudí. Cez sociálne siete sme oslovili cca. 10.000 ľudí. Letáky a plagáty o modlitbe a pôste sa objavili v mnohých mestách a dedinách na Slovensku.

Niekto by sa mohol spýtať, aký to malo zmysel? Dokonca aj z radov nás veriacich. Nie je predsa pobyt tu na zemi iba slzavým údolím, ktorým treba prejsť a tešiť sa na nebeskú vlasť? Náš večný domov je istý, pripravil ho Ježiš a jemu predsa veríme. Ponúkam zopár myšlienok, ktoré mi nedovolia pozerať na tento život iba ako na nutné zlo, ale ako na skutočnú výzvu, ako na začiatok neba.

Keď Ježiš vyučoval Nikodéma, vysvetľoval mu, že ak sa nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Ja verím, že som sa znovuzrodil pre Božie kráľovstvo. Odložme teologické dišputy o tom, či to bolo sviatostným krstom, osobným rozhodnutím sa pre Krista alebo krstom v Duchu Svätom. Sme Božie deti, dediči neba a vyslanci Božieho kráľovstva tu na zemi. Znovuzrodením nastala v životoch nás, veriacich, zásadná kvalitatívna zmena a to je, že žijeme v Božom kráľovstve. Áno, fyzicky stále chodíme po zemi, musíme jesť, piť a obliekať sa. Ale vo vnútri, tam, kde to nikto nevidí, máme pečať Božieho Ducha. Na kríži sa začína nová éra. Ježiš z posledných síl povie, že je dokonané. Boh nás vykúpil. Vykúpil každý aspekt nášho života. Naše hriechy, naše rodiny, náš štát. Našu budúcnosť. V Zjavení zaznieva veta zasahujúca celé stvorenstvo: Všetko tvorím nové. Táto veta neznie iba v nebi. Znie na zemi, na ktorej žijeme.Dobrá správa evanjelia spočíva v tom, že Ježiš spravil reset a že od bodu, kedy za nás zomrel a vstal zmŕtvych je všetko nové a my túto realitu môžeme prinášať všade, kde žijeme. Tvorí nové čisté vzťahy, nové harmonické rodiny, novú usporiadanú spoločnosť. Božie kráľovstvo je medzi nami! Nie iba metaforicky či duchovne. Ale prakticky, hmatateľne a už dnes.

A my sme súčasťou toho kráľovstva. Budem sa tváriť, že všetko príde až potom? Nemôžem. Veď Boh nám dal závdavok Ducha (2 Kor 1). Nejde o to pretrpieť to tu, trochu sa posnažiť a potom si konečne užiť nebo. Boh už začal všetko tvoriť nové. Chcem byť toho súčasťou. Prečo? Lebo som sa narodil pre nebo a to, čo chce Otec chcem aj ja.

Boj o Slovensko nie je iba zúfalým kresťanským pokusom niečo dokázať. Je súčasťou dejín spásy. To je príbeh obnovy Slovenska. My sa predsa nemodlíme za obnovu politiky na Slovensku len preto, aby neskôr zhorela v pekelnom ohni. Cirkev – jeho nevesta (aktívne) čaká na svojho Ženícha, ktorý sa má vrátiť. Podobenstvo o pripravenosti panien snáď nie je iba o čistote našich sŕdc.

Všetko, čo dnes robíme má vplyv na večnosť, pretože naša večnosť už začala.