Možno sa obávaš toho, že sa nevydáš, alebo nenájdeš tú správnu. Možno čelíš strate práce alebo si hovoríš, že čo ak ani tento mesiac žiadnu nenájdeš..., možno to máš nahnuté v škole a bojíš sa , že sa to nebude dať opraviť- možno maturita, zápočet... Alebo len tak cítiš neistotu, či to zvládneš /byť dobrým študentom, dobrou manželkou, učiteľom, rodičom, priateľom, vodcom...kresťanom.../ a či to, čo robíš má vôbec zmysel.
Každý z nás musí čeliť strachu a zažíva ho. Ak hovoríš, že u teba to tak nie je, zrejme klameš samého seba. Obavy, pochybnosti, zneistenia, STRES !!! sú vlastne len inou formou strachu. A teraz veľmi nechcem mudrovať o tom aké to je zlé a aká je to nedôvera voči nášmu dobrému Bohu, ale chcem nás najmä povzbudiť.
Dôvodom prečo strach máme často je, že chceme všetko zvládnuť sami, ignorujúc silného Boha po našom boku. Mať strach nie je niečo, za čo by sme sa mali hanbiť- je to moment keď čelíme klamstvu zlého. Nepríjmime ho- prijímame Božiu pravdu a zlému povedzme to, čo hovorí nápis na benediktínskom medailóne: „Odíď diabol, nezvádzaj ma k márnostiam! To, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy !“ /„Vade Retro Satana Numquam Suade Mihi Vana Sunt Mala Quae Libas Ipse Venena Bibas !“/.
A pre všetky naše obavy chcem pripomenúť Božiu pravdu : Toto hovorí Pán :
„Ja poznám zámer, ktorý mám s Tebou, sú to myšlienky pokoja a nie súženia! Dám Ti budúcnosť a nádej“ Jer 29, 11
„Nebojte sa, veď som s vami ja, aby som vás chránil a aby som vás vyslobodil.“ Jer 42,11
“Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ Jer 33, 3