Ukážte svoje herecké vlohy a zabavte sa!
Táto hra je určená v podstate pre ľubovoľný počet osôb. Skupina vyšle jedného zástupcu k vedúcemu hry, ktorý mu zadá výraz, zložený z dvoch slov - napríklad: zlý pes, zlatá retiazka, čierny kôň, lesná cesta, múdra kniha a podobne. Vyslaný sa vráti k skupine a snaží sa bez slov ukázať daný výraz tak, aby ho účastníci čo najrýchlejšie uhádli.
Tomu účastníkovi, ktorý prvý uhádne, skupina vymyslí ďalší výraz. To sa opakuje niekoľkokrát - podľa záujmu účastníkov. Pri tejto hre nie je núdza o smiech a často aj prekvapenie, akí sú mnohí naoko priemerní ľudia šikovní. Obzvlášť zábavy si užijete so slovnými spojeniami ako:
červená krvinka, malé plus, pokazený chlorofyl, vymaľovaný bager , pracovná povinnosť...
Pri hre je užitočné dohodnúť gestá, ktoré môže používať predvádzajúci hádajúcej skupine - napr. keď ktosi povie slovo s rovnakým slovným základom, tak sa ukáže gesto podobnosti a pod.
Pantomimicky znázorňovať sa môžu aj situácie napísané na lístkoch, ktoré si účastník vytiahne – napr.: Policajt zastavuje auto, ktoré šlo veľkou rýchlosťou, uvidela som myš, (slona, ducha), jem hrozno (melón, orechy), kúpem psa v rieke (slona v ZOO), prebaľujem trojičky...
Jeden účastník ide na chvíľu za dvere a ostatní určia spomedzi seba dirigenta. Dirigent ukazuje určitý pohyb, výraz tváre, postoj a všetci sa to snažia napodobniť. Dirigent sa musí snažiť, aby to urobil to najnenápadnejšie. Ak je odhalený, ide za dvere on.
Vytvoríme dve minimálne šesťčlenné skupiny. Prvá skupina odíde z miestnosti, druhá sa dohodne na nejakom príbehu - napríklad:
- kostolník sa ráno zobudí, ide do kostola, pozametá sneh a zazvoní na omšu - zúrivý šofér nasadne do auta, “švihá” si to stovkou po lese, cestou zrazí jeleňa, zúfalo sa poobzerá, či ho nikto nevidel a potom ho vloží do kufra a ufujazdí z miesta činu
Tento príbeh pantomimicky zahrá jeden človek účastníkovi, ktorý sa zavolá zo skupiny za dverami. Jeho úlohou je pozorne sledovať a snažiť sa pochopiť, o čom tento príbeh vlastne je, pretože on ho potom zahrá vo svojom predstavení ďalšiemu človeku spoza dverí, ten ďalšiemu, až sa dôjde k poslednému. Je jasné, že postupným hraním pantomímy sa strácajú detaily a k veľkej zábave často i celý význam pôvodnej scénky. Posledný účastník má nakoniec i slovne rozpovedať, o čo vlastne v scénke išlo.
Stáva sa, že v uvedených scénkach sa zvonenie kostolníka mení na diskotéku, zo zrazeného jeleňa sa vykľuje opravár, ktorý opravuje pokazené havarované auto - jednoducho - zábavy pri tejto hre je vždy dosť.