Na kresťanských stránkach sa objaví uznanie či pochvala, v bežnom živote sú pre väčšinu spoluobčanov nezaujímaví, kým nejde o nejakú aféru. A ak sa voľáka, hoci malá, objaví- bulvár má hody.
Čerstvo po mojom krste- bola som vtedy v druhom ročníku vysokej školy- preložili zakrátko kňaza, ktorý mal povesť vynikajúceho kazateľa a patrila som tiež k vďačným poslucháčom jeho homílií. Niektorí spolužiaci robili z toho tragédiu. V Bratislave je síce dosť kostolov na výber, ale keď prišiel do toho nášho nový kaplán, každý sa iba akosi škeril, že nevie kázať, načo išiel za kňaza, že je to nuda. Tak sa začalo hľadať inde....najmä preto, že v období koncilu prišla myšlienka, že aj stôl Božieho Slova je dôležitý. Kým....kým sa nerozchýrilo, že ten "nemožný" kazateľ je fantastický spovedník....a naozaj, rady pred jeho spovednicou rástli a každý bol veľmi spokojný a kto nebol skúpy na slovo, povedal, že dávno nezažil toľko povzbudenia .... O svätom farárovi z Arsu, Jánovi Vianneym, som sa dozvedela oveľa neskôr. Až keď sa mi dostali do rúk cirkevné dejiny.
Oddelení bratia a neveriaci dávajú prívlastok "farár" všetkým kňazom, ba aj klerikom,ktorí ešte nie sú vysvätení. Aj dnes, keď sú formy útokov na cirkev iné ako za socializmu. Posudzovanie a nadávky tvoria široké spektrum....a najsmutnejšie je, keď sa do debát zapoja kresťania a ...prepáčte....špinia si do hniezda... No a rôzne tie "pikošky" z bulváru chutia obdivuhodne. I mne sa pred pár dňami ušlo od "dobre mieniacich" - dostala som mail s vypočítaním neprávostí, ktoré popáchal môj známy kňaz a náš rodinný priateľ. "Dobromyseľne" ma nabádali zanechať aktivity vo farnosti, aj keď ich v mojom veku už je málo....vraj "ak si nechcem naštrbiť imidž!"
Nemám nejaký extra zámer týmto blogom. Iba som si prečítala krátky životopis dnešného svätca, ktorého pre nedostatok nadania ani vysvätiť nechceli a rozhodla zbožnosť. A vzala som svoj ruženček , pomodlila som sa tradičný úvod, ale na zrnkách som s prosbou o požehnanie a pomoc, prípadne už o odmenu v nebi prosila za všetkých kňazov, ktorých som na svojej ceste životom stretla....chválených i hanobených....v povesti svätcov i hriešnikov....i tých, ktorí nám aktuálne slúžia.
Premietol sa mi dlhý "film". Každého povolal Pán Ježiš.Dokonca Judáša. A každému dal dary. Za ich využitie sa budú zodpovedať Pánovi, nie nám. Môžme postrehnúť chybu, ale súdiť nemáme právo. Pocítila som vnuknutie viac sa za nich modliť. A jemne pripomenúť všetkým tým , ktorí hádžu blato, že Ježiš si nevybral anjelov, ale ľudí a fáma, že nič nerobia, je blud o nič menší, ako keď niekto popiera pravdy viery.
My veriaci ich potrebujeme, lebo cez iné ruky k nám Ježiš nepríde. Pridajme v modlitbách dnes, ale ešte lepšie- modlime sa za nich aspoň tak, ako za členov našej vlastnej rodiny. Sú nám otcami a bratmi, hoci duchovnými.
Svätý Ján Vianney, oroduj za svojich spolubratov a vypros nám robotníkov do Pánovej vinice, lebo žatva je skutočne veľká.