Tak je to aj dnes: mnohí sú sklamaní, že nám manželstvo nefunguje? Prečo? Lebo sa nepýtaš autora, čo máš robiť, aby fungovalo. Pýtaš sa len človeka. Obyčajne seba – to je ten horší prípad, alebo psychológa – to je ten lepší prípad. Musíme sa vrátiť na začiatok.

Vyučovanie

Muža a ženu ich stvoril

Boží plán s kresťanským manželstvom

Každý rozumný človek vie, že človeka stvoril Boh (vieme o výroku zo 14. Žalmu, že iba blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“), že Boh stvoril muža, Boh stvoril ženu. Preto musíme ísť k nemu zisťovať, ako to so vzťahom medzi mužom a ženou, ako to s manželstvom myslel. Prečo sa musím pýtať Boha? Pretože je autor. Pôvodca.

Jeho sa musím pýtať, nie napr. Rady Európskej Únie, alebo spoločnosti Inakosť[1] - čiže človeka. Nebudem sa pýtať človeka. To je ako s programátorom: on naprogramuje program, jeho sa ako používateľ musím pýtať, ako má jeho program fungovať a ako mám s ním pracovať. Keď si len tak poviem, lebo mám slobodu, nie?, že bude fungovať inak, budem veľmi sklamaný – on jednoducho nebude plniť a vykonávať to, čo by som ja chcel. Po čase budem sklamaný.

Tak je to aj dnes: mnohí sú sklamaní, že nám manželstvo nefunguje? Prečo? Lebo sa nepýtaš autora, čo máš robiť, aby fungovalo. Pýtaš sa len človeka. Obyčajne seba – to je ten horší prípad, alebo psychológa – to je ten lepší prípad. Musíme sa vrátiť na začiatok.

Gn 1:26-27  Urobme človeka na náš obraz, podľa našej podoby. Nech vládnu... (množ.číslo! teda muž a žena). A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

Prvá správa o stvorení, 6. deň (6 je číslo človeka). V nej sa nič nepíše, kto bol prvý a kto druhý, kto nadradený a kto podriadený. Jednoducho, Boh stvoril človeka a to v „dvojvydaní“ – ako muža a ženu[2]. Hovorí to o pôvodnej rovnocennosti, rovnosti muža a ženy. Môžeme vidieť tieto základné pravdy o človeku:

                + človek je úplným bytím až v spoločenstve muža a ženy,

                + muž a žena majú rovnakú bytostnú hodnosť,

+ človek je na obraz Boží a z toho vyplýva jeho vysoká hodnota. V Žalme 8 sa píše: stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov (gr.)/od Boha (hebr.). Človek je podobný Bohu, ale nie je Boh. Dnes sa mnohí hrajú na bohov pre seba – určujú si, čo je dobré a čo zlé, a určujú to aj manželke, manželovi. Nie. Sme až na podobu Boha, ale len na podobu Boha. Teda muž je stvorený na obraz, podobu Boha a taktiež žena je stvorená na obraz, podľa podoby Boha. A z toho pre nás plynie ešte vyššia zodpovednosť: robí to z nás zástupcu Boha na zemi. Mali by sme ním byť.

Ešte sa len tak letmo dotknem výrazu „muž a žena“ (mužský a ženský jedinec), hebr. zachar u nekevá. Tento výraz sa používa ako na ľudí, tak i zvieratá a doslova znamená „samec a samica“. Používa sa na rozlíšenie na pohlavnej rovine a je v ňom obsiahnuté telesné splynutie medzi mužom a ženou, symbolizuje jednotu a spoločenstvo. To znamená, že prvotné biblické chápanie mužskej a ženskej identity je na takejto vyslovene fyzickej úrovni a tým je pripravené, že len títo dvaja (muž a žena) môžu tvoriť dvojicu jednoty, nie zachar – zachar, alebo nekevá – nekevá. Čiže rozlíšenie nie je na nejakej psychickej alebo inej abstraktnej rovine, ale takejto konkrétnej, fyzickej, doslova anatomickej. Čiže neobstojí, ak sa nejaký muž cíti ako nekevá, poprípade žena ako zachar. Prax v Západnej Európe o homosexuálnych zväzkoch odporuje Božiemu princípu. Čiže autorovi.

v.28: Boh im povedal: Buďte plodní (ploďte sa) a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju!

Muž a žena sú teda spolupracovníkmi Boha pri odovzdávaní života a pánmi všetkého tvorstva.

V druhej správeo stvorení už máme podrobnejšie, ako o pôvode ženy.

Gn 2:18,21-22  Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ (...) Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.

Zase si všimneme podrobnosti. Boh (s)tvorí ženu v čase, keď človek spí. (Pozor: Nie muž spí, ale človek spí.) Čiže pôvod vzniku ženy je pre človeka (adama, muža) neznámy. Uskutočnilo sa to v jeho tvrdom spánku. Žena bude preňho vždy tajomstvom. Žena bude pre teba, muž, vždy tajomstvom!

Žena má tú istú bytostnú hodnotu – je človekom, bytostne rovnocenná. Žena z rebra utvorená, má patriť k srdcu muža a stáť po jeho boku. Keď ju Adam zbadá, tak radostne vykríkne:

Gn 2:23Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“

Avšak žena napriek svojej podobnosti s mužom, zostáva telesne i psychicky odlišná. A práve táto Bohom daná rozdielnosť vyvoláva v mužovi radosť a príťažlivosť k žene. A tak isto naopak. V rozdiele je príťažlivosť, nie v rovnakosti: Preto by manželia mali prijať svoju rozdielnosť, vážiť si ju, a učiť sa ju chápať.

Takže v prvotnom pláne má muž a žena rovnosť, majú spoločenstvo medzi sebou, rovnakú dôstojnosť, panuje medzi nimi jednota. Všetko sa mení po páde ženy a muža do hriechu. Vzbura voči Bohu nespôsobí len porušenie vzťahu s ním, ale aj medzi mužom a ženou navzájom. Naruší sa rovnosť a jednota, poškodí sa ich vzájomné spoločenstvo. Tak je to vždy: čím viac upadá vzťah k Bohu manžela alebo manželky alebo oboch tým viac sa môže zhoršovať aj ich vzájomný vzťah. (A platí to aj naopak, čím lepší je vzťah oboch k Bohu, tým lepší vzťah navzájom.) V Gn 3:20 je zachytené, že Adam nazval svoju ženu menom Chawwá, Eva (čo znamená život). Z Písma vieme, že ten, kto pomenúva je nad, a ten, koho pomenúva, je pod. Po páde sa porušuje ich vzájomná rovnosť, dôstojnosť ženy padá, žena padá na úroveň slúžky, otrokyne; dokonca sa dá kúpiť.

Biblia to zachytáva: budeš po mužovi túžiť a on bude vládnuť nad tebou. Tak to nemalo byť, ale aj to je dôsledok hriechu. Tak je to aj dnes medzi manželmi: ak sa dostane medzi manželov hriech, jeden sa vyvyšuje nad druhého, toho druhého pokladá za menejcenného, chce si ho podriadiť.

Až keď prišiel Kristus, vrátil žene jej pôvodnú, Bohom chcenú dôstojnosť, rovnakú s mužom. Žena má (môže mať) od čias Ježiša opäť rovnakú dôstojnosť ako muž. Veľmi tam záleží na tom, či muž je vydaný Ježišovi. Nezriedka sa stáva, že keď nie je, žena je stále v podradnom postavení. Vyzdvihol ju – ale nie nad muža, ale na jeho roveň.

Bohužiaľ dnes, v posledných časoch, sa často žena vyzdvihuje nad muža. Videl som aj také manželstvá, kde je žena vodcom, hlavou a muž sa nikdy neujal svojej role otca (viaceré dôvody – zo slabosti, alebo nechcel pripustiť rozpad rodiny). A keďže muž nie je vo svojej roli, ani nevie pomenovať príčinu, často upadá do závislostí, alkoholizmus, útek od rodiny...

Gn 2:24Preto muž opustí svojho otca i svoju matku
              a priľne k svojej manželke
              a budú jedným telom.

(1) Opustiť. Boh to tak vymyslel, že keď má vzniknúť nové manželstvo a nová rodina, musí sa žena a muž oddeliť od svojej pôvodnej rodiny. Aj keby to nebolo možné na materiálnej úrovni (nemožnosť kúpy domu alebo bytu), malo by k oddeleniu prísť minimálne na duchovnej úrovni, to znamená, že záujmy môjho životného partnera a rodiny sú už nadradené nad záujmami rodičov a súrodencov. Ideálne je aj odísť z domu rodičov, aby sa lepšie zosúladili a vytvorili „samostatnú“ jednotu. Tvoje manželstvo nemôže rásť a rozvíjať sa ku svojej plnosti, pokiaľ nepríde k reálnemu odlúčeniu od rodín ženícha a nevesty.

(2) Priľnúť. Znamená splynúť, nerozlučne sa spojiť. Nerozlučne. Čo raz poriadne zlepíš, to by sa nemalo nikdy rozpadnúť. Pravda, ak použiješ dobré lepidlo: má ním byť sľub pred Cirkvou a samotný Ježiš, ktorý je garantom požehnania. (Poznáš: keď chceš odlepiť dobre prilepené listy: oba poškodíš, zničíš: tak je to aj s rozvodom.) Splynúť znamená milovať zrelou láskou, ktorá je verná jednej osobe po celý život (aj v myšlienkach; pozor na neveru v myšlienkach).

(3) Jedno telo. Telesné spojenie manželov. Znamená to však viac, ako si možno väčšina dnešnej mládeže, odchovanej Fun-rádiami a sladkými pesničkami na MP3-prehrávačoch, myslí. Znamená to zdieľanie navzájom – a to všetkého, nielen tela: citov, myšlienok, záujmov, bolestí, radostí, obáv, nádeje, strachu, úspechov i neúspechov, zdravia i choroby; všetkého. Dve osoby sa zjednotia a stanú sa tým najužším, najintímnejším spoločenstvom: jedného tela, dvoch duší.

Gn 2:25 A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.

Pred pádom muž i žena ideálne a v pokoji zjednocujú svoju sexuálnu odlišnosť. Prvotná nahota nevzrušuje človeka, je úplným prijatím vlastného tela. U človeka v takomto stave chýba pocit strachu alebo ohrozenia, je to stav plnej dôvery k Bohu, k partnerovi, k okoliu; pre človeka nie je potrebné ukrývať sa a chrániť sa pre ničím.

Teda muž a žena pred sebou nič neskrývali. Videli sa takí, akí naozaj boli a predsa sa nemuseli za nič hanbiť. Je to aj teraz tak? Nemusíš sa za nič hanbiť pred svojou manželkou? Pred svojím manželom?

U nich to bolo preto, lebo neboli zjednotení len navzájom, ale i s Bohom, svojím Stvoriteľom. To je ten trojuholník – muž, žena, Boh, lepšie: muž, Boh, žena, liek na dnešný úbohý stav úpadku, kde sa mnohí a mnohí rozvádzajú: žili zo svojej, ľudskej sily, zákonite im raz dôjde: rozvod. Potrebuješ moc a silu Ducha Svätého, aby si vydržal, aby si vyhral (lebo, mimochodom, je tu niekto, kto aktívne pracuje na rozpade tvojho manželstva – je to Otec lži: diabol).

Židia to znázorňujú takto.Vychádzajú z pomenovania muža a ženy v Biblii. Muž sa povie po hebrejsky iš, žena zasa iššá. V týchto slovách muž má navyše hebrejské písmeno jod a žena hé. Ak sa muž a žena spájajú v láske, modlitbe a vážia si jeden druhého, mužské jod sa spojí so ženským hé do jod-hé, čo každý Žid vie, že je začiatkom Božieho mena Jod-Hé-Waw-Hé (J-H-W-H, Jahve; čítame Adonaj=Pán). Kde je láska medzi manželmi, tam je Boh; alebo naopak: aby bola skutočná láska medzi manželmi – musí tam byť jej pôvodca: Boh. Inak, písmeno Jod symbolizuje Božiu ruku položenú na mužovi: veď bol sformovaný rukou Boha – zo zeme. Ak zostane preto v pokore, urobí veľa dobrého a bude mať aj správny vzťah ku žene. Písmeno Hé symbolizuje duchovnosť ženy: to písmeno sa vyskytuje dvakrát v mene Pána; mala by lepšie chápať duchovno a Božiu prítomnosť, je duchovnejšia ako muž. Má svojmu manželovi pomôcť do nej vrastať a vzbudzovať v ňom túžbu slúžiť mu.

Ak na Boha zabudnú, zahodia pokoru, modlitbu, stratia svoju identitu, svoj Jod a Hé a z ich vzťahu zostane iba éš, čo znamená oheň. Budú sa neustále hádať, bude medzi nimi nepriateľstvo, hľadanie len svojho sebectva, bude medzi nimi oheň rivality, boja a nenávisti. Ak vylúčia Boha spomedzi seba, zničia sa, zhoria, lebo každý vzťah má byť trojjediný.

Ako dosiahnuť šťastné manželstvo? Správnymi prioritami v živote manželov. Lebo je jasné, že niektoré veci a osoby a vzťahy sú dôležitejšie, iné menej dôležité a ešte iné bezvýznamné.

Na prvom mieste má byť Boha jeho záujmy. Boh ťa miloval skôr, ako ty si mohol milovať. On ťa stvoril z ničoho len zo svojho milosrdného rozhodnutia, aby si poznal, aké sladké je ho milovať a aby si ho mohol oslavovať a dívať sa na jeho svätosť. Daroval ti život, si tu len kvôli Božej láske.

Úplnú jednotu môžu manželia dosiahnuť len v Bohu. Boh ti vždy povie, čo máš robiť. Ale musíš ho počúvať. Si v kríze? Modli sa. Pokor sa, popros o odpustenie, odpusti. Boh ti vždy povie, čo máš robiť. Ak máš Boha, máš všetko: zdravý vzťah k manželskému partnerovi (ani ho nepodceňuješ, ale ani ho nezbožňuješ), k deťom (nerobíš si ich závislými na sebe, lebo vieš, že v 12, 13 ich máš odovzdať Bohu). On ťa bude viesť k dozrievaniu, z detinstva do dospelosti a do materstva a otcovstva, od sebectva ku štedrosti, od pýchy k pokore, od urážlivosti k pochopeniu, od odsudzovania k chápaniu; lebo ten, čo miluje, neodsudzuje, ale chápe. Boj je ten, čo nás najlepšie pozná a najlepšie aj pozná tvojho partnera. S ním sa treba radiť.

Na druhom mieste má byť manželský partner.Tu máš vzor v Ježišovom kríži - ako milovať. Milovať znamená obetovať sa pre partnera. Nie obetovať manželku/manžela sebe, využívať ho na svoje sebectvo, ale nechať sa pre neho pribiť na kríž. Na treťom mieste majú byť deti a iní členovia aj vzdialenejšej rodiny. Deti sú v prvom rade Božie deti, my sme ich pestúni a v určitý čas ich musíme odovzdať Bohu a nechať ich osamostatniť sa (židia to robili vo veku 12/13 rokov). Vychovávame ich nie príkazmi a zákazmi ale predovšetkým svojím vlastným životom. Až na štvrtom mieste majú byť blížni v Cirkvi a ostatní blížni. Sme údmi v jednom tele: sestrami a bratmi; podľa toho nás spoznajú: že sa budeme navzájom milovať. Na piatom mieste má byť práca. Nemá byť únikom od zodpovednosti a rodiny; práca je len prostriedkom, nie životným cieľom. Na šiestom mieste má byť zdravie. Telo je chrámom Duch Svätého. Na ostatnom mieste koníčky, záujmy a iné veci.

Toto je správne poradie hodnôt a kto ho má, má šťastné aj manželstvo. Často sa však skrývame za Boha a máme na prvom mieste seba. Seba, svoje záujmy. Je to sebectvo. Ak posadím na trón svojho srdca Boha, život sa mi začne upravovať a ja nájdem svoje šťastie. To chce Pán: aby si bol šťastný.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Spoločenstvo Živá voda, Piešťany