Drsný, silne kritický článok o úpadku morálnych hodnôt.
Na začiatok si položte tri otázky:
-
Je morálne akceptovateľné, aby ľudia boli majetkom iných ľudí?
-
Je to dobro, keď násilím donútite niekoho urobiť dobrý skutok? (Hint: Ak sa nemýlim, hriech spáchaný z donútenia nie je hriechom)
-
Existuje nejaký človek, ktorý vie lepšie ako vy, čo spraviť s vašimi peniazmi?
Pre tých, ktorým sa to nechce čítať, pozrite si tieto dva videá: Juraj musí pomôcť (George ought to help) + slovenské titulky a Keby ste boli kráľom (IfYouWereKing) - Larken Rose (Oba odporúčam aj ľuďom, ktorí môj blogpost čítať chcú. :)) Prečo si myslím, že na všetky otázky by mala byť odpoveď: "Nie."?
-
Ak sú ľudia majetkom, je to jednoducho otroctvo. Otroctvo bolo pred mnohými rokmi považované za morálne ale neskôr si ľudia uvedomili, že to tak nie je a bolo zrušené. A verím tomu, že situácia sa nezmenila. Otroctvo nemá vo vyspelej a morálnej spoločnosti čo hľadať.
-
Iniciované násilie je zlo. Nikto nemá právo na násilné správanie voči druhým ľuďom - ani keby bol zámer považovaný za dobrý. Proste účel nesvätí prostriedky. Jánošíka možno niektorí pokladajú za hrdinu ale v skutočnosti to bol zbojník. Ak aj bola pravda, že peniaze rozdal chudobným, nemení to nič na tom, že pred tým ich ukradol. Hrdina by bol, keby rozdal vlastnoručne zarobené peniaze. Ospravedlnený môže byť iba z pohľadu, že tým bojoval proti inému násiliu - násiliu panovníkov (brániť seba alebo druhých je v poriadku). Ale prepadával iba tých "zlých" alebo aj nevinných obchodníkov?
-
Ak niekto má vedieť niečo lepšie ako vy, musí mať o danej veci viac informácií ako vy. Bez informácií háda na slepo. Ako však niekto môže získať viac informácií o vás, ako máte vy? Musel by mať schopnosť kompletne prečítať obsah vášho mozgu - to je v súčasnosti sci-fi. Neviem si predstaviť, že by niekto vedel lepšie ako ja, ktoré jedlá mi chutia, ktoré oblečenie sa mi páči, ktoré telekomunikačné služby rád využívam, akú banku/školu/nemocnicu považujem za dobrú. Dokonca ani nevie, či chcem radšej bodyguarda alebo sa obránim sám.
A teraz sa zamyslime nad tým, kto vlastní množstvo ľudí aj s ich majetkom, pomocou násilia im nanucuje svoje služby, na robenie "dobrých skutkov" použije peniaze ktoré ľuďom berie násilím a k tomu sa ich snaží presvedčiť, že ich vie využiť lepšie ako oni? Odpoveďou je štát. Skôr ako začnete uvažovať, kde je to toľko omieľané násilie, predstavte si situáciu, že by ste nezaplatili dane ale radšej ich využili inak. Myslíte, že by sa nič nestalo? Asi ťažko. A to, že (ne)pravidelne meníme majiteľov ešte neznamená, že nie sme majetkom štátu. Najsmutnejšie na tom je že veľmi veľa kresťanov s tým nadšene súhlasí.
Cirkev, ktorá bola od začiatku "dobrovoľná príspevková organizácia" (viď skutky apoštolov), začala nedávno prijímať dary - dane, ktoré ale neboli čestne zarobené ale násilne zobrané druhým ľuďom. Prijali by ste v dar od človeka, ktorý ho ukradol? Ja nie. Okrem toho sa niektorí kresťania snažia násilím nútiť ostatných, aby neškodili sami sebe (napr. zákaz drog) alebo konali dobro (napr. sociálny systém) a každý, kto má na to iný názor je automaticky odsúdeniahodný hriešnik (alebo niečo horšie). Každý, kto sa rozhodne nezaplatiť dane a radšej by tie peniaze osobne daroval chudobným (aby sa náhodou "nestratili") je zločinec, podvodník a musí ísť do basy. Každý, kto nechce naháňať ľudí za to, že nie sú neschopný pochopiť, že niektoré veci škodia je automaticky narkoman, feťák a patrí na okraj spoločnosti. Každý, kto si cení slobodu slova je automaticky zlodej a pirát, ktorý nerešpektuje autorské práva. Každý, kto si cení slobodu voľby je automaticky ten zlý, nenažraný kapitalista alebo zlý, nemorálny liberál.
Nech sa snažím akokoľvek, nenachádzam v Novom zákone nič, čo by hovorilo: "Ak niekto chce spáchať hriech, násilne ho donúť, aby to neurobil." ani: "Ak niekto nechce pomáhať druhým, násilne ho donúť aby pomohol." (ak som to prehliadol, upozornite ma - rád sa poučím). Našiel som iba to, že máme hriešnikom dohovárať (obmedzenú dobu) a ak nás nebudú chcieť počúvnuť, môžeme sa na nich vykašľať. Kresťanstvo nás učí, že Boh nás mal tak rád, že nám dal slobodnú vôľu - teda aj možnosť neopätovať lásku. A tiež, že máme milovať svojich blížnych. Nemali by sme im teda tiež nechať slobodnú vôľu? Samozrejme, keď niekto pácha násilia na druhých, je správne mu v tom (vhodným spôsobom) zabrániť. Ak sa dvaja ľudia dobrovoľne dohodnú na niečom, čo je teoreticky pre jedného z nich nevýhodné, máme právo im v takej dohode zabrániť? Zlepšíme nejako spoločnosť tým, že násilne zabránime niekomu spáchať hriech, ktorým by aj tak poškodil iba seba?
V poslednej dobe možno pozorovať silný odpor voči Cirkvi. Keď som skúmal príčinu tohoto odporu, narazil som na veľké množstvo názorov typu: "Kresťania nás nútia akceptovať ich morálne hodnoty." a "Cirkvi ide iba o nadvládu." Myslím, že tieto názory nevznikli "zo vzduchu" ale sú práve dôsledkom našej nelásky voči druhým. Zabudli sme na úplne najdôležitejšie prikázanie - prikázanie lásky. Píšem "nás", lebo nie som o nič lepší - tiež som chcel všetko zlé zakázať a volil som "jedinú správnu kresťanskú stranu". Našťastie mi nedávno niekto otvoril oči a ja som pochopil. Verím tomu, že je najvyšší čas, niečo s tým urobiť. Treba začať od seba - na to nás upozorňuje aj Ježiš.
Bez ohľadu na to, koho konkrétne sa rozhodnete (ne)voliť, skúste sa zamyslieť nad tým, či mu ide o skutočné kresťanské hodnoty alebo sa nimi iba populisticky oháňa a manipuluje. Bude vaša voľba prínosom pre celú spoločnosť alebo iba pre "vyvolenú skupinku"?
Kým som písal tento blogpost, na portáli Moja Komunita vyšiel pekný článok Boh a kapitalizmus