....kiežby som i ja bola ako toto pierko. Ľahká, bez záťaže hriechu, unášaná Božou vôľou....

   Moja cesta životom je plná ťažkých kameňov stvorených z hriechu a nesprávnych rozhodnutí, o ktoré som sa potkýňala a mnoho ráz i spadla. 

   Každý deň sa objavil nový a ja som ho neobišla, hoci som vedela, že môžem. Nechala som sa zviesť Zlom a moja slepota mi spôsobila pád. A vtedy sa zakaždým ozval výsmech, ktorý si moja biedna duša zaslúžila. Výsmech Zloby, ktorá sa tešila z mojej hlúposti, prehry, ale najmä zo zrady voči niekomu, komu na mne záleží.

  Ležala som na zemi plná hanby. Nedokázala som sa pozrieť hore. Nedokázala som sa vzoprieť a povedť:,,Dosť!" Uväznila som samú seba a temnota sa ako had plný jedu plazila ku mne, aby zahubila moju dušu. Navonok by som žila, ale moja duša by bola už dávno mŕtva, pochovaná v bolesti, samote a tme. Ale ešte sa tak nikdy nestalo, pretože On tam vždy bol. Podával  mi mocnú ruku a čakal, kedy mu dovolím, aby ma chytil a pomohol vstať. Vždy tam bol, aj je, ako svetlo, ktoré vyháňa tmu, ako láska, čo ničí zlobu, ako priateľ, ktorý nikdy nezabudne. A keď som sa odvážila pozrieť hore a poprosila o odpustenie, jeho ruka ma nakoniec zdvihla. Zachránil ma vtedy, zachránil ma včera i dnes. Chráni ma každý deň a nechce, aby som opäť spadla. A ja viac nechcem byť slepá a potkýňať sa na každom kroku.

   Ďakujem ti Bože za tento rok, ktorý bol pre mňa rokom poznania. Ukázal si mi svoju lásku, odpustil moje pády a zakaždým podal pomocnú ruku. Dal si mi nádej na nový začiatok. Nádej, ktorú cítim každý deň a za to som ti nekonečne vďačná.

   Keď sa pozriem na všetky tie dni, ktoré si vzala minulosť, tak uvidím svoje pády, ale i malé víťazstvá. Vidím však aj množstvo otázok, ktoré v tie dni napĺňali moju myseľ. Boh mi pomáhal každý deň, ale aj tak som bola nevďačná a neustále sa pýtala : Prečo som na tomto svete a aký to má zmysel? Prenasledovali ma svetské a k tomu hlúpe otázky, ktoré sa zaoberali len povrchnými vecami : Prečo nevyzerám inak? Prečo mám takú povahu? Prečo nemám tamto...? V tie dni som hľadala svoj zmysel života...

   Mnoho otázok a len jedna odpoveď. Teraz ju už vidím. Predrala sa cez tie mračná zbytočných otázok ako slnečné lúče až sa nakoniec mraky rozplynuli a ostalo už len žiarivé svetlo poznania. Zmyslom života je žiť pre druhých. Nezaoberať sa sebou, nemyslieť na povrchnosti a na to , ako sa mať, čo najlepšie. Nie, o tom život nie je. Je o láske k blížnemu a Pán mi to aj ukázal. V ten deň, keď mi našiel prácu, hoci len nakrátko, som  uvidela zmysel. Nie je nič krajšie, ako pomáhať druhým. V domove dôchodcov som sa veľa naučila o tejto pomoci, ale aj niečo o sebe. Som tiché dievča a pracovať s ľuďmi mi robí problém. Vždy som sa podceňovala, neverila si, že niečo dokážem. Ale Pán moje myšlienky vyvrátil. Ukázal mi, že sa nemám báť a konečne si veriť. Že dokážem rozdávať lásku tým, ktorí ju potrebujú. Niekedy stačí len úsmev. Už viem, že dokážem vykročiť do života a s Bohom zvládnuť tie prekážky, ktoré na mňa čakajú.

   Žime pre druhých, milujme ich a pomáhajme im a naše životy už viac nebudú prázdne. Myslime na druhých a Pán bude na nás.

  Ďakujem ti Pane, že si mi ukázal zmysel môjho bytia. Ďakujem za odvahu, vďaka ktorej sa už nebojím vykročiť vpred. Ďakujem za poznanie, že táto cesta je svetlom, ktoré ma nasmeruje za tebou. Ktoré ma vedie...domov.

  Moja vďačnosť patrí aj Panne Márii. Jej prítomnosť v mojom živote je ako letný vánok, ktorý príde, keď ho najviac potrebujete. Jemne vás pohladí po  tvári a hoci ho nevidíte, viete, že je tam. Presne ako ona. Keď som ju prosila o pomoc, tak prišla. Keď ma niečo trápilo, tak ma vypočula. A keď ma veľmi bolelo srdce, tak ho utíšila radosťou a z užialenej tváre zotrela moje slzy smútku. Prišla, i keď som si to nezáslužila  a aj  jej pomocná ruka mi pomohla nejeden raz vstať. A jedného dňa pomohla zodvihnúť sa celej našej rodine. Náš pád nespôsobil hriech ani zlé rozhodnutie, ale prívalová vlna bolesti, strachu a smútku. V tie dni bojoval o život člen našej rodiny. Lekári mu nedávali veľké nádeje na prežitie a náš strach sa zväčšoval. Všetci sme sa utiekali k Márii s úprimnými prosbami zaňho. Vedela som, že keď ho zveríme do je rúk, tak nedopustí, aby zomrel. Naše prosby predniesla Bohu a on nás vypočul. Spravil zázrak! Skutočný zázrak pre našu rodinu. Stav sa mu zlepšoval a následky neboli takmer žiadne. Nevedeli si to vysvetliť, ale ja viem, čo sa stalo a jedinou odpoveďou je, že Bohu nič nie je nemožné! Jeho láska navštívila naše srdcia a viera zosilnela.

   Ďakujem ti Mária, že si pri nás stála v týchto ťažkých dňoch a neopustila nás. Ďakujem, že si nám pomohla vstať...Si matkou, ktorá nikdy nezabudne na svoje deti a budeš pri nás vždy stáť, aj keď si to neuvedomíme. Miluješ nás a pomáhaš  nám úprimnou láskou z tvojho srdca. Aj ja ťa ľúbim Mária, tak veľmi, že to nedokážem opísať ani slovami. Ďakujem...

  Rok sa končí a ďalší už čaká za dverami. Neviem, čo ma za nimi čaká, koľko nástrah, pádov, víťazstiev...ale viem, ako by som ho chcela prežiť:

Predstavujem si biele pierko, ktoré sa vznáša vo vetre. Letí ľahko v jeho objatí a je mu úplne odovzdané. Nevie, kam ho vietor zaveje, ale verí mu...Kiežby som i ja bola ako toto pierko. Ľahká, bez záťaže hriechu, unášaná Božou vôľou...