Blog

« Back

Prečo vznikli ľudské práva?

Prečo vznikli ľudské práva?

Som smutná z toho, ako sa zneužívajú témy ľudských práv. Spomenieme si ešte, prečo vôbec vznikli? Prečo boli prijaté nejaké dohovory o základých ľudských právach?

Bolo krátko po vojne. Ľudia boli otrasení z toho, ako sa môže zvrtnúť moc. Čo všetko je možné robiť v mene "vyššieho dobra". Čo všetko sa dalo "vynútiť" v mene poslušnosti... Alebo preto, že tomu ľudia uverili? Nechali sa zmanipulovať? Toto sa už nesmie opakovať!

A tak sa spísali tzv. Základné ľudské práva, ktoré nesmú byť nikdy porušované.

- Aby nemohli byť zabíjaní ľudia pre "vyššie dobro"
- Aby nemohli byť ľudia nútení robiť to, čo pokladajú za morálne zlé
- Aby neboli prenasledovaní za svoj názor a jeho vyslovenie.
- Aby neboli trestaní, ak odmietnu konať v rozpore so svojim svedomím.

 

 

Ale práve toto sa už deje (alebo aspoň hrozí) práve v mene "ľudských práv"!

- V mene práva na "bezpečný sex a reprodukčné zdravie", alebo práva na "slobodné rozhodnutie ženy" zabíjame nenarodené deti.

- V mene tých istých (alebo niektorých ďalších) "práv" nútime lekárov vykonávať potraty (aj keď ich odmietajú). Nútime lekárnikov predávať abortívnu antikoncepciu (aj keď ju považujú za hriech). Nútime (na Slovensku ešte vďakabohu nie) starostov (aj kňazov?) oddávať homosexuálne páry (aj keď to pokladajú za zlé). Nútime (tiež zatiaľ len v zahraničí) adoptívne organizácie umiestňovať deti v homosexuálnom prostredí (napriek ich presvedčeniu, že tak deťom škodia). Pestúnskych (možno aj vlastných) rodičov nútime vychovávať deti k "tolerancii" k veciam ktoré títo pokladajú za morálne zlé...

- V mene tolerancie budeme trestať občanov za názor neschvaľujúci sexuálne spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia - ako "nenávistný".

- V mene rôznych tzv. práv trestáme pokutami, dokonca väzením tých, ktorí odmietajú poskytovať služby odporujúce ich morálnym zásadám.  V niektorých krajinách trestajú rodičov za to, ak dieťa neabsolvuje v škole povinnú sexuálnu výchovu (Kde je právo na výchovu svojich detí podľa svojho presvedčenia a morálnych zásad?)...

 

Nedávam sem zdroje všetkých týchto správ - zdá sa mi, že sú už všeobecne známe. A čo horšie, mnohými ľuďmi očakávané a schvaľované. Preto cítim povinnosť zverejniť tieto myšlienky. Aby sme si konečne uvedomili, aký obrat nastal.

Ľudské práva nemáme na to, aby sme si mohli robiť čo chceme!

Naopak.

Majú slúžiť na to, aby si niekto nemohol robiť čo chce - na úkor druhého.

 

(Použité obrázky - zdroj: obr1, obr2)

By Eva Baranovičová
11/7/13 3:14 PM
11001 Views, 5 Comments
Average (4 Votes)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
Add Comment
Martin Lojek
Pýtam sa sám seba, kedy nastal prielom v zneužívaní ľudských práv? Myslím, že pred gender main stream tu muselo byť ešte čosi hlbšie.

Moja osobná skúsenosť z Londýna (2008) mi priniesla šokujúce zistenie. Najväčšie ohrozenie osobnej bezpečnosti nebolo ani tak zo stále hroziaceho terorizmu, ale z teenagerských skupín, ktoré boli chránené zákonom odvolavájucim sa na ochranu a práva detí. Bežne sa stávalo, že teenageri prepadávali cestujúcich v autobusoch alebo na uliciach. Keďže boli chránení, nikto im nič nemohol spraviť.

Raz sme čítali v novinách o prípade, kedy 13 ročný chlapec s nožnom v ruke (nosenie noža v Londýne je postihované zákonom) prepadol v malom obchodíku 60 r. pani predavačku. Keďže pani bola fyzicky zdatnejšia, spacifikovala chlapca, s izolačkou mu zviazala ruky a nohy a zavolala políciu. Skončilo to tak, že nakoniec pani bola obžalovaná z násilného zadržiavania mladistvého.
Posted on 11/8/13 11:55 AM.
Eva Vráblová
O ľudské práva musíme deň čo deň bojovať aj v úplne bežných situáciách každodenného života. Mne bolo vytknuté mojou priamou nadriadenou, že som si zobrala PN, namiesto dovolenky. Nepomáhali žiadne moje argumenty, že som bola veľmi chorá a nemohla som dopredu vedieť, ako sa tá moja nemoc bude vyvíjať, či budem nemocná "iba dva týždne", alebo z toho bude dlhodobá PN...odmietanie, ponižovanie pred ďalším nadriadeným bolo také neúnosné, že som sa pýtala, či ma teda chráni zákon, alebo nie?! Jeho odpoveď bola, že áno, chráni ma zákon, aj rok ma bude chrániť zákon, keď budem PN, ale ide tam o etickú stránku, že keď som ja chorá, tak niekto predsa v práci musí za mňa robiť a ja by som mala myslieť na tých, čo robia za mňa...
Vydieranie, konštruovanie, ponižovanie a nárokovanie si na moju dovolenku! Akým právom súdime druhého človeka a rýpeme sa mu vo svedomí? Či my sme tí sudcovia, čo máme právo vo svojich rukách? Dovolenka je predsa na to, aby sme si oddýchli a nabrali síl do ďalších pracovných dní...Nevidím zmysel dovolenky v tom, že ju celú preležím, v horúčkach a strávení po zdravotníckych zariadení...Akým právom nám nadriadení vnucujú svoje postoje a názory a robia nás neetickými? Veď "nemaródim" každý rok...
A to je to, čo nám naši predkovia vybojovali ďaleko pred nami a zasadili sa za naše ľudské práva, aby sme ich my mohli využívať!(možno za ne položili aj životy...) A nebáť sa svojmu nadriadenému povedať: Nemáš pravdu! Mňa chráni zákon, prosím ťa, rešpektuj ho!
Viem, že sa ľudia dnes všeobecne boja ozvať a preto ticho tolerujú túto diskrimináciu, nespravodlivosť, keď si nemôžu zobrať PN, a v mene ticha (proste, aby to na pracovisku vydržali), sú nútení na choroby si brať dovolenky. Ale tej dovolenky zasa nie je až tak veľa, a telo si "pamätá", kedy sme chorobu prechodili, nepreležali sme ju a nedoliečili...A potom sa čudujeme, že zomierajú mladí päťdesiatnici...Vyhovárame sa na dobu, že je akási rýchla, nedovolí nám nič, ani myslieť na svoje zdravie...problém je však niekde inde, a končí v oddelení Ľudských práv...
Posted on 11/8/13 11:35 AM.
Mária-Irma Danieliszová
Môj názor je, že to je tak trochu tá naša "holubičia povaha"- vo všetkom ustupovať. Či už zo strachu, alebo len aby bol pokoj.....
Na škole, kde so učila, bola cirkevná, zazvonilo na prestávku, cez ktorú sa začal vydávať obed. Maličkí družinári už stáli v rade pred sklenými dvermi do jedálne, no po schodoch sa s indiánskym krikom vyrútili siedmaci a ich líder v okamihu, keď pani kuchárka otvárala jedáleň , vrazil do malej prváčky a posotil ju tak, že vybil dvere a malá si poranila rúčku. Spupný mládenec najprv dostal odomňa "výchovnú",na zadnú časť; črepiny vyberala a ranu ošetrila vychovávateľka, a ja som prinútila mladého vziať metlu, lopatku ,zamiesť a povyťahovať zvyšky skla, aby nedošlo k ďalšiemu úrazu. Môj priamy nadriadený pribehol a pred žiakmi napomenul: "Zbláznila si sa? Čo to stváraš, je tu otec biskup!! Čo si pomyslí????"
Zatiaľ už otec biskup stál pri nás a povedal : "Všetko som videl a myslím si: "ohýbaj ma, mamko..." . V škole rodiča zastupuje učiteľ." A vydal príkaz navyše, že mládenec sa naobeduje posledný. Priamy nadriadený menil farby. Vraj ide o syna podnikateľa, ktorý štedro sponzoroval....zaznelo už za zavretými dverami pracovne.
Scénka sa spomínala pri mojom nedávnom zastavení sa na kávu....mladé kolegyne, ktoré vtedy boli dievčatká a dnes sú mamkami detí, končiacich
základnú školu, mi pripomenuli: " No, dnes by si za to dostala padáka...."
Neviem, či to bolo myslené naozaj alebo symbolicky, ale asi to prvé, lebo jedna z nich nevedela ako riešiť prípad, keď dvaja piataci skončili cez prestávku napriek dozoru s krvavými nosmi..... emoticon
Posted on 11/8/13 12:14 PM.
Mária Künzl
Vďaka za postreh, Martin L., "ochrana mladistvých a detí" toho druhu, ako ho opisuješ v komente, je už časťou "prevrátenia" skutočného zákona o ochrane človeka a jeho práv, je už časťou Gender teórie... aj tie dnes známe "práva detí", ktoré vyzerajú tak nevinne... spôsobujú, že deti môžu udať rodičov a spôsobiť svojim rodičom zbavenie slobody alebo iných trestov... Čítala som o histórii vzniku týchto vecí, žiaľ, ten Gender teória rod. rovnosti je už iba sumou toho všetkého, čo vznikalo postupne už od 60. tych rokov. Nemali sme na to priamy vplyv a nemohli by sme tomu len tak zabrániť, problém je, že zodpovední plávali s prúdom už od vekov... a tí "obyčajní" ľudia vtedy nemali čo ozývať... Dúfam, že dnes, kým ešte je sloboda prejavu názorov, sa podarí zabrániť tomuto zlu, predovšetkým dúfam, že stále viac ľudí odmietne plávať s prúdom a že si uvedomíme, čo sú skutočné hodnoty a budeme si ich chrániť.
Posted on 11/9/13 12:45 AM in reply to Martin Lojek.
Mária Künzl
Vznik deklarácie o ľudských právach vznikol po vojne, deklarácia bola vyhlásená svetovou organizáciou spojených národov... ktorá síce obhajovala požiadavky ochrany života ľudí, vzdelanie atď., na druhej strane však toto zoskupenie rôznych politických režimov sa stalo jej zameranie, aktivity a jej konanie otázne... pod rúškom ochrany "ľudských práv" sa odohrávali rôzne "politické dohody, pretláčanie sa a tlak na "niektoré" štáty, silné štáty voči slabým (menej významným) štátom... treba si to pozrieť v kontexte - celá otázka "ľudských práv" nie je ničím iným, ako politickým prostriedkom na "účel" bola a je politickým prostriedkom... ktorý mal a má v skutočnosti iné záujmy, ako chrániť práva ľudí... veď od vzniku v roku 1948 - http://sk.wikipedia.org/wiki/Všeobecná_deklarácia_ľudských_práv - bolo toľko ozbrojených vojnových konfliktov a neprávostí, rozširovali sa najrôznejšie ideologické a iné boje, až po súčasné "neznáme (?!) bojové skupiny", ktoré v anonymite likvidujú "na požiadanie" ... nie je to náhoda, že sa dnes ukazuje pravá tvár toho celého...
Posted on 11/9/13 1:13 AM.