Keď sa do stredu vášho života postaví Láska osobne, radikálne zmení atmosféru, dokonca aj vôňu vzduchu, ktorý dýchate. Ak každé Božie dieťa pochopí, že je milované nové stvorenie, budú môcť vypnúť elektrinu v celej Európe a aj tak budeme žiariť ako mesto na návrší, ktoré sa nedá ukryť.
Od chvíle, keď som pochopila, že môj duch, moje pravé ja, je v dokonalom a ničím neporušenom spoločenstvo s Bohom od chvíle, keď som sa stala novým stvorením v Kristovi, odkedy viem nielen v mysli, ale aj v srdci a v duchu, že som si obliekla Krista, viem, čo Otec vidí, keď na mňa hľadí a chápem, že je zo mňa nadšený! Ako by mohol nebyť? Už si viac neťukám na čelo, čo by sa mu už len na mne, so všetkými mojimi chybami, mohlo páčiť... viem, že tá nádherná premena, ktorú vo mne uskutočnil, bude natoľko vychádzať na povrch, nakoľko ja budem blízko pri Ňom... a verte mi, že po ničom netúžim viac, než aby to, čo môj duch dávno vedel, úplne premenilo spôsob ako zmýšľam o sebe aj o druhých, aj moje správanie, ešte oveľa viac, než sa to deje v tieto dni (a už toto sa mi zdá mega!).
Doteraz som si myslela, že každý môj hriech dokazuje, kým naozaj som - že odkrýva moje pravé ja (naničsúci hriešnik). Kládla som si otázku, či to v mojom živote naozaj nefunguje, a svoju identitu som dokázala odvodiť jedine od svojho správania. A v okamihu zlyhania sa všetko dobré a správne, čo som urobila, stalo len akousi naivnou snahou stať sa lepším človekom... ktorým nikdy nebudem. Boh mi ukázal, že táto optika je strašne mimo, a že práve ona zmocňuje diabla držať ma v područí mnohých ťažkostí, hriechov, strachov, slabostí a neslobody. A bránila mi dýchať slobodne a dovoliť láske dotknúť sa ma. Napriek tomu, že Biblia veľmi jasné hovorí, že hriech nado mnou už nebude panovať. Hriešnik je raz a navždy moje mŕtve ja. Už nežije. Jednoducho tu viac nie je. Ja ním nie som.
Boh urobil v mojom vnútri zmenu natoľko radikálnu, že kompletne premenil všetko, čím som bola. Vyvrheľa v jedinom okamihu lásku urobil novým stvorením, Božím dieťaťom, adoptoval si ma a vložil do mňa Ducha, ktorý vo mne volá Abba, Otče! a tak spolu potvrdzujeme, že Božím dieťaťom naozaj som! Viete, adopcia je právny stav, kedy na adoptívneho rodiča prechádzajú všetky práva, ale aj povinnosti skutočného rodiča. Je to niečo, čo sa nedá vziať späť. Adoptované dieťa nemôžete vrátiť, ani zrušiť to, že je vaše! Ten okamih mení všetko. Už navždy.
Stala som sa princeznou v Kráľovstve, ktoré je silnejšie než akékoľvek panstvo a mocnosť tohto sveta. Stále mám telo, dušu a ducha. Hoci som bola pre hriechy mŕtva, oživil ma s Kristom - milosťou som spasená. Občas zabudnem, kým som sa stala, keď si ma môj Otec adoptoval a zachovám sa ako totálny vagabund. Dokážem úplne poprieť svoju novú identitu. Ale viete čo? Ani vtedy ju nestrácam (pamätáte, že adopciu nemôžno zrušiť ani vziať späť?)... len sa chvíľu správam, akoby nebola. Ale to, čo vo mne Boh oživil, jednoducho žije. Viem, kto som. A práve preto ma trápi hriech - pretože viem, že už mi viac nie je prirodzený. Presne tak, toto je to, čo sa zmenilo. Hriech je pre mňa dnes neprirodzený. Kris Vallotton hovorí skvelú vec: Ak si presvedčený, že si hriešnik, potom budeš hrešiť z presvedčenia. Hovorím totálne amen. Presne toto sa mi dialo. A dnes je všetko inak. A vôbec to nie je o mojom úsilí.
Ak ti kdekoľvek, aj v kostole, či spovedelnici niekto povedal, že sa musíš zmieriť s tým, že hriech je súčasťou našej prirodzenosti, vždy tu bol a bude a nič s tým nenarobíme, vedz, že sa mýlia. Asi zabudol na to, čo sa stalo s tebou pri krste. Zabudol, kým si sa stal. Tá prirodzenosť, ku ktorej prirodzene patril hriech, už neexistuje. Ty si nové stvorenie. Tvoj duch vie, že bol tvorený žiť a oslavovať Boha celým svojím bytím. A tvoj Duch počuje aj najjemnejšie usvedčenie Ducha Svätého, ktorý ti neustále pripomína, kým si... a pozýva ťa k premene zmýšľania - aby si začať znovu žiť v identite, ktorá ti patrí naozaj. V identite milovaného. Si adoptované, milované, chcené Božie dieťa. Tvoj Otec ťa prijal do rodiny raz a navždy a ver mi, že on je verný, aj keď my nie sme. Nemôže zaprieť samého seba :).
Preto už nevyznávam svoje hriechy ako hriešnik, od ktorého sa ani nič iné nedalo čakať, pretože už ním nie som. Bola som, ale už nie som. Vyznávam ich ako milované dieťa, ktoré na okamih pozabudlo, kým je... a pristupujem k Otcovi v každej chvíli v absolútnej istote Jeho lásky. A som slobodná žiť, pretože viem, že som milovaná!