Prišlo leto a s ním dlho očakávaný Campfest. Tí, ktorí prídete na Campfest ako na festival, budete určite nadšení. Vypočujete si zaujímavé kapely, pútavé prednášky speakrov, užijete si stanovanie, slnko...:) To všetko je super, avšak ten skutočný dôvod, pre ktorý sa oplatí ísť zas a znovu je On a Jeho prítomnosť. Chcem spomenúť pár nádherných momentov, ktoré som na Campfeste prežil.

        Pre mňa to bolo tento rok šiesty raz. S ľuďmi, ktorých milujem, s majestátnym Bohom.Tešil som sa ako každý rok a predsa o niečo viac. Vedel som, že Otec bude konať špeciálnym spôsobom. Hneď ako sme postavili stan, zavolali ma zo spoločenstva na modlitby za vyliatie Ducha Svätého, ktoré prebiehali na lúke v zadnej časti areálu. Aká úžasná sloboda vládla na tomto mieste počas chvál. Len ťažko to opísať slovami:)

        V piatok bol v stodole Godzone. Už cestou naň som vedel, že to bude špeciálny čas. Ako sme sa zhromaždili pred stodolou, začali sme sa modliť a spievať. Ľudia sa postupne pridávali a menila sa atmosféra. Keď začal program, chváliac Boha sme vošli dnu a hala sa zaplnila ľuďmi. Neostali sme v nej však dlho. Po pár piesňach sme vyšli a pokračovali vo chválach von, kde sme sa modlili za ľudí. Bol to čas, keď bola zjavená Jeho moc a Duch Boží sa dotýkal svojich detí.

Milujem ten spontánny worship. Aká nádherná pieseň znejúca v srdciach ľudí je Boh sám.

        Po hlavnom programe ešte prebiehali každý večer v Garáži nočné chvály, ktoré trvali až do rána. Ľudia spievali a tancovali v intimite s Otcom. Bol to špeciálny moment, kedy bolo vlastne jedno čo sa spieva a na akých nástrojoch sa hrá. Opakovali sme tie isté slová aj polhodinu a vnímali sme Božiu prítomnosť. Tieto chvíle mám najradšej, pretože vychádzajú zo srdca. Pri nich sa nesústredíme na vonkajší prejav, ale nechávame sa preniknúť láskou Otca. Jeden z najkrajších momentov bol ten, keď jedno dievča začalo spievať svoju vlastnú pieseň a celý stan sa pridal, chválový tím tiež:) Bol to úžasný čas. Až zima a neskorá nočná hodina ma donútila odísť z tohto miesta:).

        V sobotu sme mali okolo obeda stretnutie Mojej komunity, kde sme sa modlili za seba a za jednotlivé projekty Godzone, ZKSM, Worshiplife a aj celkovo za Moju komunitu. Spoznal som nových ľudí a vládla tam rodinná atmosféra. Uvedomil som si ako veľmi Boh koná na Slovensku prostredníctvom ľudí aj cez tieto projekty. Nech je ich služba mocne požehnaná a nech kráčajú od jednej splnenej vízie k novej vízii.

        Blížil sa posledný večer a ja som vedel, že to bude večer plný slobody. Hangár sa zaplnil ľuďmi a zadná strana stanu ostala úplne otvorená. Hneď ako zazneli prvé tóny chválovych piesní, ľudia začali spievať, dvíhali svoje ruky a ponorili sa do Jeho prítomnosti. Svetlá zaliali toto miesto a večerný vzduch sa naplnil svätou vôňou. V mihotavých farbách vlajok, prorockých tancoch a piesňach sa Božia láska začala vylievať na nás. Bol to úžasný moment. Moment vzťahu s Otcom. Niekde vznikal, inde sa prehlboval. Ľudia odovzdane prijímali rozhodnutie vydať svoj život Ježišovi. Ako plynul večer, ja som vedel, že sa končí tento čas. No nebol to smútok, ktorý ma sprevádzal touto chvíľou, ale radosť. Veď môj vzťah s Otcom nekončí. Beriem si ho so sebou, do svojho spoločenstva, domov, všade tam, kam pôjdem, bude so mnou :)

        Keď budete nabudúce rozmýšľať s kým pôjdete na Campfest, vyberte sa s Bohom:) Nepríďte ho stretnúť na Campfest, lebo to by znamenalo, že ho nenosíte vo svojom srdci každý deň. Zoberte Ho so sebou a nechajte sa Ním preniknúť. Veď On sám je prítomnosť, ktorá zmocňuje.

Zo štyroch strán Duchu vej aby sme ožili...