Chcel by som sa s vami podeliť o môj najsilnejší zážitok z Campfestu, ktorý, žiaľ, nezačal najslávnejšie, ale práve naopak, veľmi smutne a bolestivo.

Chcel by som sa s vami podeliť o môj najsilnejší zážitok z Campfestu, ktorý, žiaľ, nezačal najslávnejšie, ale práve naopak, veľmi smutne a bolestivo.

Roky späť som zažil asi najväčší otras v mojom živote. Bol som veľmi silno zranený ako emočné, tak aj duchovne. Nazývam tie roky podľa kazateľa “Nemám v nich záľubu”. (Kazateľ 12:1)

V podstate sa mi veľmi škaredým spôsobom rozpadol jeden veľmi dôležitý vzťah. Hoci som sa to všemožne snažil zachrániť. Nedalo sa a ťažko sa mi s tým vyrovnávalo. Kým som pochopil, že to musím úplne pustiť.

Koniec bol taký, že som ostal z toho veľmi hlboko zranený a veľká kopa zmätených emócii a udalostí, z ktorých som už ani ja sám nevedel výsť. Nevedel som, čo robiť s tou neprestajnou bolesťou a trápením v mojom srdci.
Vtedy som aj pochopil, ako je možné, že niekto po tom ako sa mu rozpadne vzťah je schopný si siahnuť až na život alebo začať brať tabletky. Nebyť Boha, oveľa ťažšie by som to zvládol.

Na Campfest som išiel s očakávaním aj volaním na Boha: BOŽE UZDRAV MA!!!

“Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. “
(Rimanom 10:13)

Je dobré máť konkrétne očakávania od Boha, obzvlášť na takýchto akciách.

Vedel som, že na Campfeste je poradenská služba. A dúfal som, že tam bude nejaký poradca, ktorý by mi vedel efektívne aj pomôcť. Lebo ja sám som si už vážne nevedel rady.

Hneď prvý večer som sa dostal na poradenstvo k jednému bratovi. Povedal mi, že vidí (cez Ducha Svätého) moje srdce ako keby bolo  "odumreté" - tak som sa presne cítil. Pamätám si istý moment, keď položil ruku na moje srdce a modlil sa. V momente som cítil Boží život ako sa dotýka môjho srdca a uzdravuje ho. Zmena bola hneď citeľná, no stále to nebolo úplne v poriadku.

Pamätám si, keď som potom bol na chválach, tak som úplne kapituloval pred Bohom,
že je mi jedno cez koho ma úplne uzdraví, očakávam na Teba!

Posledný večer boli modlitby po boku v hangári (hlavný stán) a povedal som si, že nebudem pozerať kto ako vyzerá, pôjdem k hocikomu na modlitbu. Prišiel som k jednej poradkyni - odo mňa staršej sestre, ktorú som dovtedy vôbec nepoznal. Začala sa za mňa modliť kúsok čudným (neobvyklým) spôsobom, plus používala, nazvime to, prorocké gestá. Pred tým som sa s tým veľmi nestretol. Napríklad, presne ukazovala na miesta v hrudi, kde som cítil byť ako keby “zabetónovaný", a odomykala to… Vtedy som zažil veľmi silný Boží dotyk a uzdravenie aj z vecí, ktoré som vnímal, že mám, ale nevedel som ich ani pomenovať… Celá tá modlitba trvala asi 40 min.

Pamätám si, že keď som odišiel z hangáru, stretol som sa s mojou partiou, a hneď, keď ma zbadali, sa ma opýtali, že čo sa mi stalo. Vraj som vyzeral ako bábätko. To si neviem predstaviť. A postavili ma do stredu kruhu a rozprávali sa so mnou, no mne bolo tak dobre v náruči Otca, že sa mi im ani nechcelo odpovedať, tak som im ani neodpovedal.

Toto je moja najsilnejšia skúsenosť  z Campfestu, ako sa ma Boh dotkol a uzdravil.

Moje ponaučenie:
1. Boh dokáže uzdraviť i to, čo nevieme ani pomenovať, čo sa nám zdá nepredstaviteľné.
2. Neočakávaj na človeka, očakávaj na Boha a na Neho volaj!
3. Kapituluj pre Bohom! Nech On urobí tak, ako chce a cez koho chce.

Martin Kalivoda
(Autor blogu FIREproduction.sk)