Stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ Flp 2,8 Poslušnosť je niečo, čo už vôbec nie je populárne. Naše vnútro sa búri predstave, že by sme sa mali vzdať našich práv alebo svojho zdravého úsudku. Toľko krát sme v spoločnosti či blízko v rodine zažili zneužitie dôvery, vynucovanie slepej poslušnosti, nútenie k robeniu vecí, s ktorými sme nesúhlasili a ktoré nakoniec ani neboli správne... A pred sebou máme Ježiša- poslušného až na smrť. Máme mu byť podobní aj v tejto poslušnosti?
JEDEN veľký rozdiel
Poslušnosť ľuďom prináša všetky tie riziká spojené s ľudskou nedokonalosťou, omylnosťou aj hriešnosťou, poslušnosť BOHU je bez šance, že by sa pomýlil alebo chcel dosiahnuť niečo zlé.
Ľudia chcú poslušnosťou iných dosiahnuť často rast svojej autority, popularity a moci, Boh chce poslušnosťou docieliť našu ochranu, požehnanie, večný život.
Poslušný Boh
Ako zvláštne to znie- Ježiš- Poslušný Boh. Ten, ktorý má všetku moc sa rozhodol znížiť sa na úroveň, keď On sám ukazuje, prečo je také dobré podriaďovať sa Božej vôli- inými slovami poslúchať dokonalého a dobrého Nebeského Otca.
Ježiš v Getsemanskej záhrade prosí Otca, že ak je to možné, aby od neho zobral kalich utrpenia, ktorý Ho čaká. Mnohokrát si ľudia myslia, že sa Ježiš bál a triasol sa pred umučením a bolesťou. Určite to bola jedna časť vysokej ceny, ktorú bolo treba zaplatiť za spásu, aby sme pochopili, ako veľmi a ako osobne a bytostne nás Boh miluje. Ak sa však zamyslíme, nad milujúcim Ježišovým srdcom, môžeme pobadať aj iné veci, ktoré sa Ježišovi prijímali veľmi ťažko: Bola tu jeho matka- žena, ktorá si už toľko pre Neho vytrpela a obetovala zo seba všetko. Teraz vie, že jeho milovaná mama ho bude vidieť trpieť, zomierať, bude ho držať bez života. Zostane bez Neho. Potom sú tu jeho priatelia- učeníci. Vie, že to nezvládnu, vie, že ho zaprú, nezachráni Judáša pred obesením... On – Boh so všetkou mocou- ako rád by to preskočil, ako rád by ovplyvnil „priebeh“ a „výsledky“ kvôli svojim drahým. Ale všetko musí byť prečistené ako zlato v ohni, ľudia a veci sa musia ukázať v pravde.
Neobyčajná poslušnosť
Poslušnosť voči Bohu nie je nikdy obyčajná. Vždy znamená vyvýšiť Božiu vôľu nad svoju, uznať, že Boh vie v každej situácii lepšie a plnšie ako my. Ježiš sa dokázal vzdať aj svojej Božskej moci-na krížovej ceste neurobil zázrak, nezavolal anjelov na pomoc... Musel zomrieť, aby mohol vstať z mŕtvych. Musel zomrieť, aby učeníci fyzicky videli a uverili. Jeho poslušnosť nás priblížila k Bohu Otcovi. A podobne to platí aj o nás. Ak sme poslušní voči Bohu, často nespĺňame predstavy iných o tom, ako by náš život mal vyzerať, akí úspešní by sme mali byť, ale nasledujeme Božiu vôľu a smerujeme do večného života, kde nás čaká tá pravá a večná odmena.