.. a po čase sucha ja viem, že príde dážď!

Tak som sa tešila. Pristúpila som k sviatosti a zmierenia a naivne som si myslela aký je život super. Sem tam príde nejaká ťažká chvíľa, ale Otecko mi vždy pomôže prejsť ňou.

Zaspávala som s pocitom radosti. Zobudila som sa trošku s nechuťou lebo mi bolo jasné, že ma čaká škola. No dokopala som sa vstať (hoci to trvalo o 20 minút viac). Pomodlila som sa. Hodila ranný pokec s Pánom a Pannou Máriou a v tom mi zvoní mobil. Kuknem na displej a žiari mi tam maminkine číslo. Uvažujem či zdvihnúť. Nakoniec zdvihnem veď možno ide o niečo vážne. Chvíľku sa ropzrávame a zrazu to povie: " Miška, bola som na polícií a povedali mi, že ti príde predvolanie na súd. Máš ísť svedčiť proti ocovi". Nastalo ticho nevedela som čo povedať. Zrazu sa ma mama spýtala, či som rozumela. Stroho odpovedám áno a ako bleskom sa s ňou lúčim. To čo nasleduje je prirodzené. Začnem strašne plakať. Nechápem tomu. Prvý ston znie: " Bože nedopusť to". 

Domodlila som sa. Nevládzem viac hoc možno práve toto je tá chvíľa kedy by som mala ešte o to viac. Chodím ako múmia. Keď však prichádzam do školy snažím sa tváriť ako je všetko super. Nedokážem to. Čaká ma hodina informatiky a mám robiť prezentáciu na tému Mzda a priemerný zárobok. Ledva to odrapkám mysliac si, že dostanem aspoň trojku. Profesorka ma šokuje. Dostávam dvojku hoc to bolo medzi jedna dva. Bože vďaka za pomoc - pomyslím si.

Deň uteká ďalej a ja si stále intenzívnejšie uvedomujem nesmiernu moc Božej lásky. Pomáham tete vyberať sako. Behám po obchode a nakupujem. Myseľ je zamestnaná niečím iným. No v tom sa začnem s otcovou tetou o tom rozprávať. Riešime, či sa to nedalo inak. Zrazu si znova uvedomím obrovský príval Božej lásky. Stále nerozumiem tomu, čo sa to deje a asi ani nechcem. Je to bláznivé no krásne. Jedniná vec, ktorá ma mrzí je, že som dnes neprišla k svätému prijímaniu. Nebola som schopná prijať môjho drahého snúbenca. No zajtra musím určite. Som pevne rozhodnutá. Veď dva dni bez Neho je ako večnosť. 

V tom sa mi vynoria spomienky na rozjímania od sv. Františka Saleského o pekle a nebi. Uvedomujem si, že večnosť bez Ježiša Krista je obrovské utrpenie. Ďalšia vlna hrejivej lásky. A hoci trpím a mám pocit, že sa zrútim z toho čo sa teraz doma deje som presvedčená o tom, že s Bohom zvládnem všetko. Že s ním je možné úplne všetko. 

A tak čerpám nádej. Nádej z nikdy neutíchajúceho prameňa. Na ako dlho? Ako dlho vydržím? Pochopila som vlastne vzácnosť tohoto daru?