Ale pekne postupne...
Tento víkend som bola animátorskej škole. Bol to krásny čas. Boh bol stredom všetkého. Hrali sme scénky. Ja som sa zaradila do príbehu Mojžiša. Hrala som Mojžišovu matku. Mala som spustiť svoje dieťa na rieku. Zachrániť ho. Radšej sa ho vzdať a dúfať v jeho záchranu než vidieť, ako mi ho zoberú a zabijú.
Nikdy pred tým som nevnímala príbeh Mojžiša tak intenzívne ako teraz. Hrali sme 3 dôležité udalosti z jeho života:
1. Mojžišovo detstvo
2. Horiaci krík
3. Prechod s Izraelitmi
Bolo to silné a aj podľa divákov veľmi dobré. Bohu vďaka za režisérku Paťku a jej krásny dar no i za každého jedného z nás, ktorý sme tam hrali a prispievali každý osobitným spôsobom. Každý z nás tam bol dôležitý. Bohu vďaka.
A tak som sa ocitla v prvej scéne. Hrala som postavu, ktorú som väčšinou len tak prebehla. Nikdy som sa nad ňou nezamýšľala. Zrazu som však hrala práve tú, tak mnou prehliadanú postavu. Bola som prinútená vcítiť sa do ženy, ktorá sa vzdáva dieťaťa. Možno preto lebo poznala Boží zámer. Možno preto lebo verila v to, že tak svojho synčeka zachráni. A tak sa ho vzdala. Radšej ho pustila po prúde rieky veriac, že ho nájde niekto, kto sa o neho postará. Dovolím si tvrdiť, že jeho matku vtedy naplnil Duch Svätý a dobre vedela, že Boh sa postará.
Až vtedy som si uvedomila, že hoci možno vedela, že Boh sa postará prežívala strach. Jej srdce muselo byť naplnené úzkosťou. Veď sa vzdávala svojho jediného chlapca. Svojho dieťatka. A v tom som objavila spojitosť s Máriou. Ona sa tiež vzdala svojho syna lebo vedela, že jej syn má vznešený plán. Určite veľmi trpela pod krížom aj počas celého času keď vedela, ako jej milované dieťa bude trpieť. Ježiš bol síce dospelý no stále bol jej dieťatkom.
A tak som zostala bezbranná. Ocitla som sa na miestne matky, ktorá miluje svoje dieťa no musí sa ho vzdať. Až teraz som trošku pochopila Máriu a to aké to ťažké muselo byť. Koľká milosť, pokora a poslušnosť musela byť v jej srdci aby dokázala niečo také.
Predrahá Panna, sladká Mamička ďakujem za tvoju bolesť, poslušnosť, pokoru ale aj radosť zo syna. Ďakujem ti aj za moju maminku hoci sa nie vždy zhodneme. Hoci sa niekedy pohádame vďačím jej za mnoho a to hlavne za môj život. Mamička moja presvätá veľmi ťa prosím požehnávaj všetky matky aby boli plné lásky, ktorú si vo svojom srdci nosila ty.
Foto: M. Rolčeková
